Dnešnú nedeľu začíname sláviť tajomstvá Pánovej smrti,
umučenia a zmŕtvychvstania. Kto z nás by si bol pred
rokom pomyslel, že práve v tie najväčšie sviatky kresťanov
budeme musieť ostať doma. Ešte pred pár týždňami sme si
nevedeli predstaviť, že by sa náš spoločenský život mohol vo
veľkej miere zastaviť. Dnes sa však v takejto situácii
nachádzame a potrebujeme i v tomto čase hľadať spôsoby
ako neostávať sami. Aj napriek odlúčenosti, či nemožnosti byť
spolu, nesmieme prepadnúť pocitu, že sme opustení. A to
myslím zvlášť na tých, ktorí nikoho nemajú, alebo sa z dôvodu
prevencie k svojim drahým nepribližujú. Aby nás samota,
odlúčenosť, či pocit bezmocnosti nepremohli, potrebujeme robiť
presne to, čo robil Ježiš vo chvíli, keď sa cítil opustený
dokonca aj od samého Boha.
„Bože môj, prečo si ma opustil!“ (žalm 22). Tieto slová nám
dnes zaznievajú v tichu Kalvárie. Ježiš opakuje slová
žalmistu a modlí sa k svojmu Otcovi. Jeho modlitba je
výkrikom bolestného srdca mučeného samotou. Na jednej strane
bolesť tela, ktoré sa už ani nepodobá na ľudské, po tom, čo
bolo bičované, korunované tŕním, ukrižované. Na strane druhej,
neustále prehlbujúce sa utrpenie duše, ktorá skusuje v tej
najťažšej chvíli najväčšiu opustenosť.
Ach, ako ťažko je človeku, ktorý trpí sám! Ako ťažko je
zomierať sám! Niekedy sa stane, že predsa len dostaneme nejakú
útechu. Ako napríklad jedna staršia žena, matka a babka
žijúca na severe Talianska, ktorá sa minulý týždeň vo chvíli
svojho umierania lúčila so svojou rodinou cez telefón. Ešte
naposledy mohla pozdraviť svojich najdrahších a cítiť ich
blíkosť. Zdravotná sestra, ktorá zverejnila na sociálnych
sieťach tento príbeh, sa nezdržala sĺz.
V tých najťažších chvíľach nechceme ostať sami. V tých
najťažších chvíľach nemôžeme ostať sami! V tých
najťažších chvíľach neostávame sami! Boh je s nami!
Možno aj Ty prežívaš ťažko tieto dni a všetko to, čo sa
deje vo svete, či v tvojom okolí. Možno práve Ty pociťuješ
opustenosť a smútok vo svojom srdci. Možno aj Ty si myslíš,
že Boh ťa opustil a chceš vykríknuť: „Bože, prečo si ma
opustil…!“ Ak máš tú potrebu kričať k Bohu, tak krič!
Povedz mu o všetkom, čo prežívaš. Vylej si pred ním svoje
srdce! Hovor o svojich bolestiach, neistote, chorobách. Maj
odvahu pomenovať pred Bohom svoje strachy z ochorenia na
koronavírus a možnej smrti! Buď pred Bohom úprimný a zlož
na neho svoju starosť s dôverou žalmu, ktorý sa modlil Ježiš
na kríži: „Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila,
ponáhľaj sa mi na pomoc.“ (žalm 22)
Nech nám Boh, ktorý pozná, čo je to bolesť, dá silu kráčať statočne na našej krížovej ceste. Nech nám pomôže niesť kríž a nech nás prevedie zo strachu a utrpenia Veľkého piatku do radosti Veľkonočného rána.
Otec Marek