Možno ste už aj Vy zažili situáciu, keď Vám na niečom veľmi záleží. Zmobilizovali ste všetky svoje sily a dali ste sa do práce. Zrejme Vás to mohlo stáť aj veľa času, či odriekania pokiaľ ste niečo vybudovali, alebo jednoducho niekomu pomohli. Po tom, čo urobíte niečo pre dobro iných, tak máte pri srdci dobrý pocit. Určite, že dobro sa nemeria vďačnosťou tých, pre ktorých sme niečo urobili, no slovko vďaky poteší. Niekedy sa však môže stať, že namiesto poďakovania je Vám vynadané. Prijať, že niekto vo Vašom konaní nevidí nič dobré, tak to sa ešte dá zvládnuť. No akceptovať, že za dobro sa Vám odplatia zlom, alebo Vás častujú všetkými „vybranými slovami“, tak to je veľmi ťažké.
V dnešnú nedeľu sa celá Cirkev modlí za duchovné povolania. Prosíme Boha, aby sme mali vždy dobrých a svätých kňazov. Chceme, aby práve oni boli dobrí pastieri, ktorí sú starostliví, majú čas, sú obetaví, jednoduchí a skromní. Naše očakávania, akí by kňazi – duchovní pastieri mali byť, sú pre každého z členov spoločenstva rôzne. Niekto čaká viac, iný menej. Dôležité však je, aby sme duchovných otcov podporili modlitbou a ľudskou blízkosťou. A to možno zvlášť vtedy, kedy zaháňajú vlkov, aby nebolo ublížené ovciam. Denne prebieha boj o ľudské duše a o ich ochranu. Možno si to ani neuvedomujeme, ale o naše dobro niekto zápasí. Sú to nielen naši nebeskí patróni, anjeli strážcovia, ale aj duchovní otcovia. „Dobrý pastier dá život za svoje ovce!“ hovorí Ježiš. Úprimne sa priznám, že pred touto výzvou mám vždy rešpekt. Denne sa pýtam sám seba, či by som dal život za niekoho z Vás. Priznám sa, že na to neviem odpovedať. Zrejme na túto otázku bude možné nájsť odpoveď len vtedy, keď k takejto situácii dôjde. Áno, v konkrétnom okamihu, kedy sa musíme rozhodovať za alebo proti, ukáže sa náš charakter.
Keď 10. marca začal platiť zákaz verejných bohoslužieb, tak som mal dve možnosti. Odísť k rodičom a byť v bezpečnom prostredí kruhu mojej rodiny, kde mamka navarí, operie, ožehlí, alebo ostať vo farnosti. Zvolil som si druhú možnosť a začal som sa intenzívne každý deň niekoľko hodín modliť za Vás, za mesto a všetkých jeho obyvateľov, za všetkých ľudí, na ktorých mi záleží, ale aj za tých, ktorých nepoznám. Denne prosím Boha, aby nás ušetril a ochránil, a to aj na príhovor sv. Rozálie, ku ktorej každý deň putujem, aby som prinášal obetu sv. omše za nás živých, ale aj za našich zosnulých. Táto skúsenosť je pre mňa veľmi silnou! Dobrý pastier – Ježiš mi ukázal, čo mám v núdzovom stave robiť a dáva mi k tomu silu. Aj dnes, keď mi bolo vulgárne vynadané od jedného dôchodcu preto, že som uzatvoril cintorín počas modlitieb, som sa však presvedčil o tom, že službu kňaza nie každý dokáže pochopiť a byť za ňu vďačný. V tomto kontexte vnímam Ježiša – Dobrého pastiera, ktorý sa za nás nielen modlil, ale dal svoj život… Sme mu vďační?
Otec Marek