Rímskokatolícka farnosť sv. Ondreja

V prvý januárový deň, kedy sme v Cirkvi slávili Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, sme mali v našej farnosti vzácnu návštevu- otca biskupa Mareka Forgáča. Aj keď sme sa kvôli novým nariadeniam vlády nemohli stretnúť osobne, svätú omšu bolo možné sledovať aspoň prostredníctvom online prenosu. Spolu s o. biskupom koncelebrovali túto slávnostnú sv. omšu naši duchovní otcovia, pán farár Marek Ondrej a pán kaplán Blažej Revický. Prinášame vám v krátkosti hlavné myšlienky, ktorými nás o. biskup na začiatok nového roka prišiel povzbudiť.

Otec biskup nám predostrel pohľad na udalosť narodenia Ježiša Krista skrze optiku Panny Márie. Máriu predstavil ako tú, ktorá všetko, čo sa dialo pri narodení Pána Ježiša, zachovávala vo svojom srdci. Mária, na rozdiel od ostatných zúčastnených, nebola „aktívnou“ osobou v celom tom príbehu, ale naopak, všetky tieto veci si uchovávala vo svojom srdci, pomenoval to pojmom uzobranie srdca. Toto vnútorné prežívanie zároveň položil do kontrastu s dynamikou konania pastierov- ktorých, na rozdiel od Ježišovej matky, Písmo zachytáva pri vykonávaní viacerých činností – ponáhľali sa, našli, vyrozprávali, chválili, oslavovali… Práve aktuálne dianie okolo nás možno pozýva k tomuto Máriinmu spôsobu prežívania- hľadať súvislosti toho,čo sa deje, vo svojom vnútri, zahĺbiť sa do rozmýšľania nad udalosťami okolo nás vo svojom srdci. Tiež poukázal na inú symboliku sviatku Panny Márie- Mária ako panna- jednak ako jedno z tajomstiev našej viery a jednak ako symbol vernosti, nerozdeleného srdca. V Starom zákone bol vyvolený národ, ktorý bol verný Bohu, nazývaný pannou. A naopak, ak bol ľud neverný, označoval sa za neviestku. Preto i kresťan, ktorý je verný Bohu, Cirkvi, hodnotám, vzťahom, je ako panna. Otec biskup nás všetkých pozýva k takejto vernosti počas nasledujúceho roka. Aby sme aj po opätovnom otvorení chrámov prišli k Pánovi a zotrvali vo vernosti.

Druhým posolstvom pre veriacich bolo upriamenie pozornosti na meno Ježiš, čo znamená Pán vyslobodzuje. V písme sa vyskytujú odlišné spôsoby či situácie vyslovenia jeho mena. Ježišovo meno zvolávali na jednej strane tí, ktorí ho prosili o uzdravenie či dokonca o záchranu svojej duše. Boli však aj hlasy hovoriace čo ťa do nás Ježiš. Keď prichádzajú ťažké časy, aj dnes, zvlášť i v tejto dnešnej kríze, máme príležitosť zvolať na Ježiša. To vyslovenie mena Ježiš, nech je však radšej tou prvou možnosťou, a to v zmysle Ježišu, spomeň si na nás. Lebo toto meno je jediné, ktoré nám prinesie pomoc a uzdravenie.

Po príhovore o. biskupa sme si vypočuli pastiersky list otcov biskupov Slovenska. V ňom nás vyzvali, aby sme svoj pozitívny vzťah k Bohu dávali na prvé miesto našich snažení. Aby sme vyznávali vieru a zostávali verní Bohu v našom každodennom živote. Ale tiež, aby sme svoju príslušnosť ku katolíckej Cirkvi nezapreli ani pri sčítaní ľudu, ktoré nás onedlho čaká. Otcovia biskupi pozvali veriacich k tomu, aby žehnali druhým, nepreklínali, aby boli požehnaním pre druhých. /Celé znenie pastierskeho listu si môžete prečítať tu:/

V závere bol o. biskup obdarovaný kyticou ruží, ktoré sú jedným zo symbolov našej patrónky sv. Rozálie. Otec Marek mu poďakoval za prítomnosť medzi nami a slová povzbudenia a zaprial do nového roka veľa milostí, zdravia, síl, radosti a dôveru v Božiu pomoc a pomoc Nebeskej Matky. Otec biskup sa rozlúčil podobne s vyslovením požehnania všetkým členom farnosti i ostatným veriacim. Zároveň zaželal, aby sme všetko ťažké, čo v tomto roku príde, dokázali s Božou pomocou premeniť na požehnanie v našom živote. Osobitne tak zaželal aj našim duchovným otcom a zveril ich do rúk dobrého Boha a Nebeskej Matky Márie.

Tak ako predošlé roky, i v posledný deň roku 2020 sme v našom farskom spoločenstve ďakovali za všetky dobrá a požehnania, ktoré nám Pán dal. Napriek neľahkému roku, ktorý nám priniesol aj veľa strát, obmedzení či trápenia, boli sme v úvode pozvaní spomenúť si na to dobré, čo Pán iste každému z nás dal. Svätú omšu celebroval náš duchovný otec Marek Ondrej a koncelebroval duchovný otec Radoslav Lojan, za prítomnosti veriacich v chráme i divákov prostredníctvom online prenosu. Na záver sme spievali slávnostné Te deum, s ktorým sa v tento deň spája možnosť získania odpustkov.

V príhovore o. Marek pripomenul, na čo by sme mali v týchto chvíľach pamätať a o čo sa usilovať, aby sme cítili posilu a dôveru v Božiu prítomnosť. Zaznievali najmä slová radosť, vernosť a požehnanie. Radosť v súvislosti s narodením dieťaťa menom Emanuel- Boh s nami. Napriek náročnej situácii, ktorej sme minulý rok čelili, vianočné sviatky zostali sviatkami narodenia Božieho dieťaťa. Dieťaťa, z príchodu ktorého mali radosť nielen Mária a Jozef,ale aj pastieri, obyvatelia Betlehema a ďalšie generácie ľudí na celom svete. Malého dieťa, v ktorom všetci videli symbol nádeje. Ďalej sa v úvahe dotkol sľubu vernosti. Keď si dvaja mladí ľudia sľúbia vernosť v manželstve, je to veľká radosť pre nich i pre ich rodičov. Krízy však preveria tento sľub a niekedy sa stane, že títo manželia svoj sľub porušia a nezotrvajú ďalej v tomto záväzku, ktorý si dali. Tak podobne preverí kríza aj vzťah človeka k Bohu. Aj táto doba nás priam vedie k tomu, aby sme pochybovali o Božej dobrote, o tom , či je Boh verný, keď sa deje okolo nás to všetko. Boh však odpovedá, no iným spôsobom ako by možno niekto očakával. Boh sa nám prihovára cez prítomnosť dieťaťa, ktoré prichádza na svet a s ním radosť, nádej a uistenie, že Boh je verný, že nás prevedie aj cez túto krízu. Otec Marek nás vyzval, aby sme do nového roka vstupovali s touto nádejou Božej vernosti, s dôverou, že s ním zvládneme všetko. Pozval nás, aby sme pri želaniach šťastia a zdravia do nového roka, pripájali aj úprimné slová požehnania všetkým, komu budeme priať. Ale tiež aby sme požehnanie adresovali aj chorým, zdravotníkom, duchovným pastierom, politikom či zomierajúcim. Aby sme si vzájomne želali dobro a to, aby nám to Božie dieťa prinieslo uzdravenie nielen od korony, ale najmä nás uzdravovalo od neduhov ako je nenávisť, neláska, egoizmus, hnev, neúcta, nevraživosť, a pod. Nech zvíťazí nad tým všetkým to dieťa, ktoré už raz zvíťazilo na kríži…

Popri vďake Bohu za to všetko, čo sme mu každý sám za seba i spoločne predostreli počas tejto svätej omše či týchto posledných dní roka, chcem v mene nás farníkov, pridať ešte jedno poďakovanie. A to Vám, o. Marek, za to, že ste v tom náročnom a neistom čase s nami boli, nakoľko to bolo možné. Hoci to ani pre Vás nebolo iste jednoduché, nezabúdali ste na to, byť pri svojich veriacich, hoci len na diaľku, cez slová povzbudenia, každodenné modlitby, online prenosy omší, podávanie sv. prijímania, adorácie či neskôr aj možnosti účasti na sv. omšiach. Ďakujeme za obety, ktoré ste neraz priniesli aj nad rámec svojich povinností. Jednou z nich bolo i nočné bdenie v čase dušičiek. Takisto sme veľmi vďační za duchovného otca Rada a duchovného otca Blažeja, ktorí prichádzali a slúžili, nakoľko to bolo potrebné. Zo srdca vám, naši duchovní otcovia, ďakujeme za vašu vytrvalú, láskavú a obetavú službu! Nech vás naďalej Pán sprevádza, posiňuje a chráni, nech vás požehnáva a obdarúva pevnou vierou, múdrosťou, silou, zdravím a radosťou v každý deň nového roka! Svätý Ondrej a svätá Rozália nech orodujú za vás!

Oznamujeme veriacim, že na základe nariadenia vlády zo dňa 31.12.2020 platí od 01.01.2021 zákaz konania verejných bohoslužieb (predbežne do 24.01.2021). Úmysly svätých omší počas týchto dní zostávajú v platnosti, avšak v prípade záujmu o preloženie úmyslu na iný dátum je možné o to požiadať na farskom tel. čísle alebo e-maili.

Pozývame vás k zjednoteniu sa pri slávení svätých omší prostredníctvom online prenosov, ktoré vysielame každý deň. Zoznam vysielaných sv. omší si môžete pozrieť v sekcii Oznamy a sledovať ich naživo alebo zo záznamu môžete cez tento link.

O aktuálnych informáciách v súvislosti s vývojom protipandemických opatrení vás budeme informovať na našej farskej stránke.

Ďakujeme za pochopenie a podporu a vyprosujeme veľa zdravia a požehnania do nového roka!

Keď si budeme rekapitulovať tento rok, iste sa zamyslíme aj nad tým, aké boli pre nás tohtoročné Vianoce. Ako sme prežili celé adventné obdobie a následne aj jeho očakávané vyvrcholenie- narodenie Božieho Syna. Je dosť možné, že ako prvé nás napadnú skôr tie negatívne prívlastky ako napätie, neistota, strach, úzkosť, hnev či beznádej. Je to prirodzené,nakoľko sme ľuďmi, ktorí nie sú odolní voči žiadnym pocitom a niekedy nás premôžu aj tie nie celkom pozitívne. No ak by sme zostali len pri nich a nehľadali útechu v Tom, ktorý to celé má vo svojich rukách, a ktorý nám práve v tieto dni posiela svojho jediného Syna ako odpoveď na našu bolesť a bezmocnosť, boli by sme len soľou, ktorá stratila chuť, ako vraví Písmo. Ak by sme my, kresťania, podľahli beznádeji a nehľadali pomoc tam, kde ju možno nájsť, neboli by sme rybármi ľudí, svetlom sveta, soľou zeme.

Možno je dnes stále ťažšie nájsť ten správny prameň nádeje, života, povzbudenia, ktorý nestojí na piesku, ale na pevnej skale. Teda, aspoň pre ľudí, čo neveria v Boha- ktorý je všemohúci a milujúci Otec. Človek, ktorý sa hlási ku kresťanstvu, by s tým problém mať nemal. No to neznamená, že sa niekedy nemôže ocitnúť v slepej uličke, zablúdiť, nechať sa „ubiť“ okolnosťami a ťažkosťami nad svoje sily. Odpovede na to, čo robiť aj vo chvíľach ťažkých skúšok a v situáciách, kedy nevidno východisko, nám ponúkli naši duchovní otcovia vo svojich homíliách počas uplynulých sviatočných dní. Pozývali nás k síce na prvý pohľad jednoduchým krokom viery, no niekedy nie tak ľahkým a zvládnuteľným. Určite však dôležitým a potrebným. Každý z nás si tu nájde niečo, čo ho môže sprevádzať nielen v tieto dni, ale i celý nasledujúci rok.

V príhovore počas vianočnej svätej omše sme mohli počuť odporúčanie vrátiť sa k obyčajnej, úprimnej a štedrej detskej radosti. Boli sme povzbudení, aby sme sa nechali inšpirovať deťmi, ktoré prichádzajú za Ježišom vo svojej nefalšovanej detskej radosti. Tak by sme aj my mali prichádzať za Božím dieťaťom a hľadať u neho riešenia na všetky naše situácie a problémy, lebo práve Ono, to Božie dieťa, nám jediné dokáže pomôcť všetko prekonať a zvládnuť.

Nasledujúci deň, na sviatok Božieho narodenia, sme boli povzbudení posolstvom, ktoré prináša príbeh narodenia malého Ježiška. Začína sa už pred jeho narodením, kedy Mária, jeho matka, dovolí vstúpiť tomuto dieťaťu do jej života. Ježišova smrť na kríži a následne víťazstvo nad smrťou dáva nádej, že Ježiš prišiel poraziť aj posledného nepriateľa- smrť. Tento „jeden príbeh tak spustil lavínu viery ľudí v moc dobra a lásky… A dnes sa potrebujeme presvedčiť, že láska má silu.“ Pri Ježišovi máme skutočnú silu, pokoj, lásku a liek na všetko.

Na Druhý sviatok vianočný sme si vypočuli, čomu sa môžeme naučiť od prvého mučeníka sv. Štefana. Je to jednak odhodlanie a dennodenné spájanie sa s Bohom- potreba zamilovať si Krista a s ním sa postaviť každej skúške. Taktiež je to odkaz o tom, že láska neprichádza len od Boha k nám, ale aj my sme povolaní milovať jeden druhého. Teda je to posolstvo o odpúšťajúcej a dávajúcej sa láske, aby sa táto láska v našom srdci pretavila aj do skutkov, aby sme boli nositeľmi Božej lásky voči blízkym.

A napokon, v Nedeľu svätej rodiny, sa témou homílie stala podstata kresťanskej manželskej lásky. Duchovný otec poukázal na to, čo potrebuje každá rodina, aby obstála nielen v dobrom,ale najmä v tom ťažkom, v skúškach života. Tým základom, na ktorom má rodina budovať, je vzťah s Bohom. Ak Boha rodina pozýva a pustí do každej situácie, tak Boh je tam a bojuje za ňu, posilňuje ju, aby držala a ustála všetky ťažkosti. Rodina postavená na Bohu, na vzájomnej úcte, je miestom požehnania pre manželov, pre deti i ďalšie generácie. Pre povzbudenie rodinám bol spomenutý citát z Listu sv. Pavla Kolosanom: „Oblečte si dennodenne hlboké milosrdenstvo, lásku, pokoru, miernosť, trpezlivosť a znášajte sa navzájom a odpúšťajte si.“

S akým posolstvom po týchto sviatkoch, ale i po všetkých udalostiach tohto roka, by ste chceli vstúpiť do toho nového Vy? Myslím, že ak sa budeme pýtať v tichu Nebeského Otca, čo si z toho všetkého mám odniesť ja sám/a, odpoveď sa dostaví. Nikto z nás nedokáže zmeniť svet okolo, ale je v našej moci meniť k lepšiemu seba samého. Stojí za to, skúsiť to… 🙂

Keďže je v aktuálnom období odporúčané redukovať osobný kontakt na minimum, sv. omše budú počas sviatkov prenášané aj do online priestoru z farského kostola sv. Ondreja.

Zoznam online prenosov:

• Štedrý večer 24.12. o 22:00,
• Narodenie Pána 25.12. o 10:00,
• Sviatok sv. Štefana 26.12. o 10:00
• Nedeľa Sv. Rodiny 27.12. o 10:00.
• Ďakovná sv. omša na konci roka 31.12. o 16:00
• Bohorodičky Panny Márie (prikázaný sviatok) s o. biskupom Marekom Forgáčom 1.1. o 10:00
• Nedeľná sv. omša 3.1. o 10:00 

Sledovať ich bude možné na tomto odkaze.

Pred pár dňami som sa rozhodla, že (minimálne) do konca tohto roka si vyhradím 10 minút počas dňa a úplne sa zastavím, stíšim a budem sa pýtať Pána na Jeho vôľu v istých oblastiach môjho života. Inak tomu nebolo ani dnes, zapálila som sviečky na adventnom venci, sadla si do kresla, vzala do rúk zápisník a stíšila sa. Po tejto chvíli mi napadlo pozrieť si omšu na Rozálke, resp. vypočuť si iba kázeň na povzbudenie. Dnes slúžil svätú omšu otec Rado, keďže v tomto istom čase už prebiehalo v našom farskom kostole spovedanie, kde isto slúžili otec Marek a otec Blažej, za čo im patrí veľká vďaka.

Dúfam, že sa otec Rado nenahnevá, ak sa s jeho myšlienkami podelím týmto spôsobom na povzbudenie pre nás všetkých a budem ho môcť citovať, resp. parafrázovať. V dnešnom evanjeliu sme čítali o tom, ako sa anjel Gabriel zjavil Panne Márii a ona povedala Bohu svoje áno, čím sa začal príbeh celej našej spásy. „Mária je našou matkou, kráľovnou ľudstva, spolupútničkou a zároveň matkou adventu“, hovorí otec Rado..práve preto, lebo na svojom životnom príbehu a najmä na svojom finálnom fiat ukazuje, aké je dôležité neodopierať a nevzpierať sa Božej vôli, byť otvorený pre Pána a pripravovať sa na budúcnosť nie až vtedy keď príde, vtedy keď je človek postavený pred finálnu voľbu a musí niečo povedať, resp. sa v danej chvíli rozhodnúť.

Mária je postavená pred anjela Gabriela, kedy musí dať rýchlu odpoveď. No ona je natoľko vnútorne pripravená na okamžik stretnutia s Bohom, že v danej chvíli neváha a dáva Bohu svoje fiat, teda svoje áno. Hovorí, nech sa stane Božia vôľa. A teda – aj my sa potrebujeme pripravovať na mnohé rozhodnutia, ktoré nás čakajú. Rozhodnutia, ktoré budeme musieť vykonať. Otec Rado ďalej spomína Exupéryho, ktorý napísal/povedal, že človek sa na dôležité rozhodnutia nepripravuje až keď prídu v daný okamžik, ale že sa na ne potrebuje pripravovať každý deň. „Každý deň človek potrebuje žiť s Bohom, každý deň potrebuje s Bohom rozprávať, každý deň sa potrebuje postaviť pred Jeho tvár, každý deň sa potrebuje stíšiť pred svojim Stvoriteľom. Lebo prídu okamžiky v živote, kedy potrebujeme dať odpoveď okamžite. Kedy nie je čas na rozmýšľanie, kedy nie je ešte čas na stíšenie, čas na porozmýšľanie, či áno alebo nie. Ale potrebujeme sa na tieto okamžiky v živote, na dôležité rozhodnutia, pripravovať už tu a teraz“, hovorí otec Rado.

Podľa vzoru Panny Márie – ak sme vnútorne pripravení, môžeme dať dnes Bohu svoje áno. Uznať, že Ho potrebujeme, že Mu dôverujeme, že má naše životy v rukách. Otec Rado sa nás na záver pýta: „Si pripravený duchovne vstúpiť do slávenia vianočných sviatkov? Si pripravený stretnúť sa s Ježišom? V akom stave sa nachádza tvoje vnútro, tvoje srdce? V akom stave sa nachádzaš ty ako osoba? Si pripravený iba navonok, alebo aj vo svojom vnútri?“ …ak naša odpoveď Bohu stále nie je jasná a váhame, otec Rado nás pozýva k príležitosti využiť ešte tieto posledné dni na vyznanie svojich hriechov a prijať odpustenie a milosrdenstvo od Pána, v podobe sviatosti zmierenia. Aby sme vianočné sviatky neprežili iba navonok, ale aby sme ich prežili ako vnútornú radosť z toho, že sa v našich domovoch a v našich srdciach môže znovu a znovu narodiť Ježiš Kristus.

Ešte raz vďaka za našich duchovných otcov, za ich službu, za ich povzbudenia, modlitby a vysluhovanie sviatostí. A nepochybne aj za živý príklad toho, ako sa v istom okamihu museli aj oni rozhodnúť a vedeli by nám isto svedčiť o tom, že Pán si ich na to už vopred pripravoval až nakoniec výsledok ich odpovede vidíme my všetci 🙂

Zuzana

Záver roka 2020 nás vedie k vďačnosti našim dobrovoľníkom za celoročnú pravidelnú i príležitostnú pro-life službu v našom košickom spoločenstve Deti svätej Alžbety – Aliancia za život, o.z. Bude za nich slúžená svätá omša a sprievodný program v jezuitskom kostole dňa 28. decembra 2020 na sviatok svätých betlehemských Neviniatok.

Program

• 15:30 hod Pásmo svedectiev dobrovoľníkov
• 16:30 hod Svätá omša za život /Celebruje o. Jozef Kadlic, duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Košiciach. /

Program sa zavŕši požehnaním dobrovoľníkov. Pre tých, ktorí nemôžu prísť, ponúkame možnosť zúčastniť sa tohto programu prostredníctvom on-line prenosu na stránke facebook.com/kosicezazivot.

Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa počas tohto roka či v minulosti zapojili do služby životu!

Pozývame všetkých členov farnosti- deti, mládež, rodiny i starších k našej už tradičnej adventnej akcii – príprave jasličiek pre Ježiška. Počas celého adventu budú pre vás pripravené jasličky pred oltárom, ktoré postupne vystelieme steblami slamy, teda našimi dobrými skutkami, ktoré majú reprezentovať. Za každý nezištný skutok lásky, ktorý vykonáme, môžeme položiť steblo trávy do jasličiek a spolu tak pripraviť pekné a pohodlné miesto pre novonarodeného Spasiteľa. Veríme, že aj tento rok Ho budú štedro hriať tieto naše steblá slamy- skutky lásky, ktoré vykonáme jeden voči druhému.

V utorok 8. decembra sme sa vo farskom chráme zišli na slávení sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Slávnosť začal náš pán farár o. Marek obradom požehnania krásneho nového mariánskeho ornátu. V úvode predniesol modlitbu a úryvok z Písma od apoštola Pavla a po požehnaní si obliekol nové rúcho. Pri speve mariánskej piesne sme následne vstúpili do samotného slávenia svätej omše, na úvod ktorej o. Marek poďakoval veriacim za darovanie rúcha pre farnosť. Spomenul tiež, že ornát má z vnútornej strany vyšitý nápis Z vďačnosti Panne Márii venujú veriaci z Podhradovej.

Pri uvažovaní nad staťou z evanjelia o zvestovaní Panne Márii, že sa stane matkou Spasiteľa, sa o. Marek v homílii prihovoril najmä ženám- matkám. Adresoval im otázku, čo sa deje v tom okamihu, keď počnú dieťa. Tento moment pomenoval ako okamih, kedy sa sám Boh dotkne ženy, že ju pobozká. Každá žena, ktorá sa stala matkou, je pobozkaná Bohom práve v tom momente, kedy do nej On sám vloží nový život. Boh bozkáva zem pri každom novom živote, ktorý sa denne rodí na tento svet. Lebo nie človek, nie muž, ale Boh Otec je darcom života. Otec Marek sa v príhovore dotkol aj počatia Panny Márie- Boh si ju už od okamihu počatia v lone jej matky sv. Anny pripravoval na úlohu matky Spasiteľa. Preto sa jej dotkol výnimočným spôsobom- uchránil ju aj od dedičného hriechu a ponechal neporušenú jej čistotu aj vtedy, keď sa ona sama stala matkou. Vyzdvihol jej odvahu prijať poslanie stať sa matkou Božieho Syna, keď vyslovila slová „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ . Vyjadril obdiv nielen Božej Matke za to, že prejavila dôveru Bohu, nevediac ako a či to zvládne, ale takisto aj všetkým matkám, ktoré napriek obavám a neistote, prijali a priviedli na svet svoje deti, lebo vďaka nim tu dnes je každý jeden z nás. Na záver vyzval, aby sme si tento veľký zázrak- zrod nového života vážili ako Boží dar a ďakovali za neho Bohu- Otcovi, ktorý je pôvodcom života.