Včera som pri slávení súkromnej sv. omše myslel na všetkých Vás, drahí moji priatelia. Pri čítaní Božieho slova tretej pôstnej nedele sa mi tlačili do očí slzy. V prvom čítaní je Mojžiš vystavený veľkej skúške. Národ repce proti Bohu a obviňuje Mojžiša z toho, že ho vyviedol z Egypta, aby umrel od smädu na púšti. Mojžiš začne s Bohom viesť dialóg a sťažuje sa na nepoddajný ľud. Pán k nemu prehovorí: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš poslúchne a národ je svedkom toho, ako ho Boh znova zachráni. Dostane vytúženú vodu. Mojžiš nazval to miesto Massa a Meríba, pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“ (porov. Ex 17, 3-7)
Pri čítaní tohto slova som videl nás všetkých, ktorí sme poznačení ťažkou skúškou. Podobne ako Izraeliti, aj my sa nachádzame v neistote púšte a možno sa mnohí pýtame: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“ V ťažkých chvíľach máme pochybnosti a môžeme mať aj strach. Aj pápež František si raz predo mnou povzdychol: „Dúfam, že Pán je so mnou?“ Včera som v talianskych elektronických novinách videl fotografiu nášho milovaného pápeža ako kráča po prázdnych rímskych uliciach so sklopenou hlavou a bolesťou, hlboko zasiahnutý tragédiou. Šiel sa pokloniť Kristovi na kríži v Kostole sv. Marcela, blízko Benátskeho námestia, aby ho poprosil o ústup epidémie. Ide o kríž, cez úctu ktorého došlo k oslobodeniu rimanov od moru v roku 1522. Pápež nás učí dôverovať Ukrižovanému Bohu v tak veľkej skúške, ktorá dolieha nie len na Cirkev, ale na celý svet.
Drahí moji! Pán je s nami, Pán je medzi nami! Denne slávim sv. omšu a každého z Vás a z Vašich drahých ponáram do kalicha Kristovej krvi a prosím Pána, aby Vás chránil mocou svojho utrpenia a odvrátil od nás všetkých epidémiu koronavírusu, ktorý má aj inú podobu ako len tú, o ktorej počuť v správach. Prosme o uzdravenie našich vzťahov, rodín, manželstiev, priateľstiev, farnosti, mesta a spoločnosti. Nech nás utrpenie očistí do nečistoty egoizmu, sebectva a otvorí nám srdce pre tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Aj keď sme mnohí v dobrovoľnej karanténe a chránime naše zdravie i zdravie našich blízkych, predsa len majme oči otvorené a neuzatvorme sa pred slabšími a núdznymi. Buďme zodpovední, no nezabúdajme na lásku! Prosme si od Pána silu nebáť sa choroby, lebo on je Pánom nad všetkým, aj nad chorobami. Dôverujme mu, že nás prevedie cez toto tmavé údolie a dá nám silu pomáhať, keď to bude potrebné. Modlime sa za našich lekárov, ošetrovateľov, zdravotné sestry, dobrovoľníkov a všetkých, ktorí pomáhajú v tejto neľahkej chvíli. Prosme za štátnikov, aby prijímali rozhodnutia, ktoré ochránia im zverený ľud a zabezpečia všetko potrebné pre naše kráčanie v budúcnosti. A prosme aj za nás, aby sme boli disciplinovaní a ohľaduplní.
Nech sa za nás prihovára Sv. Rozália, mocná ochrankyňa obyvateľov nášho mesta proti epidémiám. Ako pamiatka na jej zázračný zásah začiatkom 18. storočia dodnes stojí jej zasvätená kaplnka na cintoríne sv. Rozálie. Tam mnohí radi chodievame, aby sme sa modlili za našich zosnulých. No teraz k nej svoje oči upierame, aby sme prosili za nás živých. Každý deň ju aj ja prosím o pomoc a ochranu no zároveň aj všetkých tých, ktorí už zomreli, ale pre naše modlitby už patria medzi blažených. Verím, že zástup toľkých svätých mužov a žien nám u Boha vyprosí pomoc.
Na príhovor nášho veľkého patróna sv. Ondreja apoštola, nech nás žehná a chráni Všemohúci Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý.
Otec Marek
