Svet sa zmenil! Vyostrené vojnové konflikty a studené vojny
mocností, ktoré hľadali naplnenie ekonomických cieľov, a to
aj za cenu ľudských životov, či vykorisťovania obyčajných
ľudí, zrazu svoje sily presmerovali na iný front. Rozhodli sa
rázne bojovať s koronavírusom, ktorý nepozná hranice, ani
rasu, ba ani nerobí rozdiely medzi spoločenským postavením. Tak
ako v minulosti mor, tak dnes tento skrytý nepriateľ vyvoláva
strach, neistotu, ba mnohým zoberie život. Štáty, ktoré rad
radom uzatvárajú svoje hranice a izolujú ľudí v karanténe,
či vydávajú nariadenia o zákaze vychádzania, sa snažia
zasadiť nepriateľovi ľudského zdravia úder, ktorý by ho
porazil. Čína sa začína tešiť, pretože po niekoľkých
mesiacoch zrejme nepriateľa porazila. Aj keď existujú určité
obavy, či nepríde znova. Európa je však na bojisku, a len
smutne konštatuje, koľko obetí si táto nová vojna každý deň
nemilosrdne zoberie.
Priam pateticky znejú v tejto celospoločenskej situácii slová žalmu, ktorý by sme počuli v dnešnú nedeľu v kostole: Pán je môj pastier, nič mi nechýba (Ž 23). No nie je tomu tak. Tieto slová nám posiela samo nebo, a to preto, aby sme nezabudli na to, že máme pastiera, aby sme neprepadli zúfalstvu, aj keď máme pocit, že kráčame temnou dolinou. Tento spev židovskej tradície hovorí o človeku, ktorý prežíval podobnú skúsenosť, ako prežívame dnes my všetci. Možno nebojoval priamo s koronavírusom, no pociťoval strach, nemal silu v konfrontácií s ťažkou skutočnosťou, ktorá ho postihla. Blúdil vo svojej beznádeji a nemal žiadne nádejné vyhliadky na jasnú budúcnosť. Bol obklopený temnotou, no aj napriek tomu neprestal kráčať volajúc: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou…!“ Koľkokrát sme počuli tento žalm, a možno si ho vieme aj zaspievať. No zrejme v tomto čase a počas týchto dní si ho potrebujeme denne recitovať. Áno, kráčame temnotou, lebo nevidíme svetlo blížiaceho sa konca katastrofy, ktorá postihla ľudstvo, no predsa len, je našou úlohou kráčať vpred s nádejou a dôveru v Pánovu prítomnosť. Pán je náš pastier, ktorý sa o nás postará! Nenechá nás samých, dá nám všetko, čo potrebujeme! Pán je naším svetlom, ktoré nás môže previesť cez temné údolie choroby a smrti. Ak sa zahľadíme na utrpenie a bolesť, ktoré vidíme okolo seba, staneme sa otrokmi strachu. My, uprostred búrky hľaďme na Ježiša! On je víťaz!
Každý deň ho prosím, aby svojou mocou ako Boží Syn rozkázal chorobe a epidémii, odstúpiť od nás, no zároveň s pokorou prijímam Jeho Voľu a som si istý, že kráčanie temnou dolinou je pre mňa školou mojej dôvery a viery v Boha, ktorý je s nami. Pozývam aj Vás, drahí moji priatelia, kráčať touto cestou. … a nebojte sa, On je tu s nami!
Otec Marek
