Po Veľkej noci sme vstúpili do veľkonočnej oktávy, kedy až do nedele Božieho milosrdenstva oslavujeme Kristovo zmŕtvychvstanie.
Počas veľkonočného trojdnia sme sa v našom farskom spoločenstve stretávali vo farskom chráme pri slávení a pripomenutí si udalostí Ježišovho ukrižovania a zmŕtvychvstania. Pri týchto sláveniach boli s nami naši duchovní otcovia farnosti- o. Marek, o. Michal a o. Rado.
Vo štvrtok Svätého týždňa sme si pripomenuli Ježišovu Poslednú večeru s učeníkmi, kedy Pán ustanovil Eucharistiu a tiež sviatostné kňazstvo. Kázeň predniesol o. Radoslav Lojan. Následne, podľa Kristovho príkladu, ktorý umýval nohy učeníkom, aby si aj oni vzájomne slúžili, umyl nohy dvanástim zástupcom veriacich náš duchovný otec Marek Ondrej. V závere bohoslužby sa manželia z farnosti prihovorili a poďakovali našim duchovným otcom z príležitosti pripomenutia si ustanovenia sviatosti kňazstva. Svätá omša sa zakončila procesiou do „Getsemanskej záhrady“ v bočnej miestnosti, kde pri uloženej Sviatosti Oltárnej mohli veriaci v tichu zotrvať a bdieť pri Ježišovi.
Piatok utrpenia Pána sme začali dopoludnia modlitbou krížovej cesty, ktorá sa kvôli chladnému počasiu neuskutočnila ako zvyčajne v uliciach Podhradovej, ale v našom kostole. Pripravili sme sa tak na popoludňajšie obrady. Tie začali tichým sprievodom duchovných otcov a miništrantov k oltáru, kde si na znak najhlbšieho pokánia p. farár ľahol tvárou k zemi a ostatní sme v tichu kľačali, ľutujúc svoje hriechy, ktoré Ježiša doviedli na kríž. Obrady pozostávali z bohoslužby slova, spevu pašií, homílie, ktorú mal o. Marek Ondrej, starobylej modlitby veriacich, poklony krížu, sv. prijímania, symbolického uloženia Ježišovho tela do hrobu, ktoré v dôstojnom sprievode niesli muži stredom chrámu pri pietnej hudbe a naši duchovní otcovia uložili telo do pripraveného hrobu. Po skončení obradov bolo možné prísť si uctiť kríž a zotrvať v tichu pri hrobe až do polnoci a potom na druhý deň od rána až do začiatku vigílie.
Na Svätú sobotu o 20.00 hod sme začali sláviť slávnostnú veľkonočnú vigíliu. Začala sa tradične obradom svetla, kedy o. Marek posvätil paškal, od ktorého sa zapálili ostatné sviece veriacich, ktoré si neskôr opäť zažali pri obnove krstných sľubov. Po obrade nasledovala dlhšia bohoslužba slova, obohatená o spevy žalmov v podaní lektoriek a speváčok farnosti. Na kázni sa nám prihovoril o. Michal Bodnár. Pri sv. omši vyslúžil o. Marek sviatosť krstu a birmovania jednému katechuménovi z našej farnosti. Po sv. prijímaní sme sa zapojili do procesie okolo kostola, na čele so Sviatosťou Oltárnou a za oslávneho spevu veriacich. Po návrate do chrámu sme slávenie zakončili slávnostným spevom Te Deum a požehnaním Sviatosťou Oltárnou.
Počas týchto dní sme si v príhovoroch našich kňazov, v čítaniach, žalmoch či zamysleniach krížovej cesty mohli nájsť viaceré vzácne, hlboké myšlienky, podnety, ktoré nám chceli pomôcť lepšie si uvedomiť tajomstvo a zmysel Veľkej noci. Naši duchovní otcovia nám upriamili pozornosť na najdôležitejšie odkazy, ktoré nám chcú sviatky Veľkej noci priniesť a zdôrazniť, a to služba, obeta, láska, radosť a nádej. Najskôr je to služba blížnemu, ako nám sám Kristus dal príklad pri umývaní nôh apoštolom, tak si máme byť aj my navzájom bratmi a sestrami v službe jeden druhému. Potom je to význam hrobu – tak ako život každého zosnulého nesie nejaký odkaz o živote daného človeka, podobne aj Ježišov hrob. Má byť pre nás symbolom nie strachu a smútku, ale radosti a nádeje, lebo je znakom Ježišovej najväčšej obety a lásky k nám- Jeho láska ku každému jednému z nás ho priviedla až na kríž a do hrobu – to je hlavné posolstvo, ktoré sme pozvaní si uvedomiť počas slávenia Veľkej noci. Pripomenúť si, že Ježiš dal svoj život dobrovoľne a z lásky k nám, aby nás oslobodil z otroctva hriechov. A prázdny hrob veľkonočného rána nás uisťuje, že Ježiš svojim víťazstvom nad smrťou prináša radosť a nádej vo Večný život.
Vyprosujeme a želáme vám, nech každý z vás pocíti a zažije úprimnú radosť z toho, že má takú cenu v Ježišových očiach, že dal svoj život za jeho život!
