Tento týždeň sa v našej farnosti pripravujeme na sviatok nášho patróna sv. Ondreja, ktorý budeme sláviť už túto nedeľu. Príprava spočíva v podobe modlitieb novény k sv. Ondrejovi. Preto sa môžeme zamýšľať nad tým, čo nás môže tento svätec a zároveň náš patrón v tieto dni naučiť.
Nepochybne, v prvom rade láske, ktorú prežíval voči Ježišovi. Môžeme to vidieť na jeho živote, jeho postojoch, názoroch a nakoniec aj na jeho mučeníckej smrti. To, že Ondrej miloval Ježiša až na smrť niet pochýb. V čom sa ale líšil od ostatných učeníkov? V čom nám môže byť príkladom?
Pochopiteľne, všetci učeníci povedali svoje „áno“ Ježišovi, inak by sa nestali Jeho učeníkmi a žili by si naďalej svoj bežný život. Všetci sa od Pána teda učili, chodili s ním, boli v Jeho blízkosti, a žiaľ, nakoniec Ho aj opustili. Nepripomína nám to trochu aj náš život? Toľkokrát sme povedali Ježišovi svoje „áno“, toľkokrát sme sa od Neho učili, boli s Ním a toľkokrát Ho aj napriek tomu zapreli. V práci, v škole, medzi priateľmi a známymi, v rodine. Koľkokrát sme s Ním nezotrvali „aspoň chvíľu“ v modlitbe, ako nás o to žiada (pred svojim ukrižovaním).
On je ale verný, hoci my sme neverní. Zomrel za nás dávno predtým, než by čakal na to, či mu počas svojho života povieme „áno“ alebo „nie“. Stvoril nás z lásky a On sám seba – Lásku – zaprieť nemôže. On nevie inak, iba milovať. Nám dal slobodnú vôľu a my sa môžeme rozhodnúť. On sa rozhodol. Milovať až na kríž. A sv. Ondrej to pochopil. On to žil a videl na vlastné oči – tú nesmiernu, nepochopiteľnú a hlavne nemennú Lásku. Preto dokázal za Pána zomrieť, lebo vedel, komu uveril. Vieme aj my komu sme uverili? Poznáme Ježišovu lásku? Vieme, ako silno nás ľúbi? Ondrej to uchopil a ja chcem tiež. Chcem sa učiť od Ondreja chodiť s Ježišom, počúvať Ho, učiť sa od Neho a nechať sa naplniť mocou a milosťou, aby som toto poznanie mohla niesť do sveta a činiť Mu ďalšieho učeníka. Lebo do toho nás pozýva samotný Boh – niesť evanjelium, hovoriť o tom tým, ktorí Ho ešte nepoznajú, ktorí Ho nevideli a možno o Ňom ani nepočuli. Je to naša úloha. Práve nám Ježiš hovorí: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ Nám natoľko dôveruje, že to zvládneme. Je iba na nás, či budeme Bohu tak blízko, ako učeníci, aby sme sa od Neho učili a to učenie pretavovali do našich životov, postojov, názorov, myšlienok, vzťahov, rodín, spoločenstiev a pod. Kedy ľudia na našich životoch budú môcť pozorovať, že sme učeníci Pána.
Ondrej nám dáva príklad tým, ako si svoje spoznanie skutočného Mesiáša nenechal pre seba, ale šiel to hneď oznámiť svojim blízkym, svojmu bratovi Petrovi, a tým pozýval do spoločenstva veriacich. Sv. Ondrej je nám príkladom aj toho, ako ihneď na pozvanie Ježiša reagoval tak, že zanechal siete a išiel za Ním. Čo musím zanechať ja, aby som išla za Ježišom a bola mu blízko, bola s Ním? Je to televízia, internet, práca, vzťahy..? Čo mi bráni v tom, aby som zanechala siete a išla za Ježišom?
Sv. Ondrej veril tomu, že Bohu nič nie je nemožné. Keď Ježiš pozval učeníkov do služby tým, aby oni nasýtili zástup, väčšina z nich si pomyslela, že to je nemožné. No Ondrejovi napadol iste opovážlivý nápad, že vie o chlapcovi, ktorý ma 5 chlebov a 2 ryby. Vieme, ako to nakoniec dopadlo a aké mocné ovocie priniesla aj Ondrejova viera.
Svätý Ondrej nás teda učí viere, službe, spoločenstvu a láske. Láske až na kríž za ozajstného Mesiáša. Svätci nám tu zanechali svedectvo svojho života. Chceme si zobrať príklad toho, ako nasledovať Ježiša od nášho patróna svätého Ondreja? Chcime to ako farnosť, ako spoločenstvo i ako jednotlivci.
Zuzana
