Milí duchovní otcovia Marek, Rado a Michal,
radi by sme Vám vyjadrili veľkú vďačnosť za slávenie Trojdnia k sviatku sv. Rozálie, ktoré vyvrcholilo v nedeľnú odpustovú slávnosť. Mohli sme byť svedkami malého zázraku, vyprosenej Božej milosti v podobe krásneho slnečného počasia po veľkej búrke. Mohli sme si uvedomiť, aké jednoduché je vnímanie krásy “obyčajného” pekného počasia, v kontraste s prietržou mračien, uvedomenia si hodnoty spoločne stráveného času v protiklade s námahou práce, s prípravami odpustovej slávnosti, mohli sme len tak chvíľu byť a nič nerobiť. Keď sa život spomalí, vnímame oveľa viac. Môžeme povedať ľuďom, že nám na nich záleží, nie preto, že tu raz jedného dňa nebudú, ale preto, že sú tu teraz a to stojí za to oceniť. Je to vzácnosť prítomného okamihu.
Pán farár otec Marek, pomenovali ste to v homílii jasným odkazom: “Žijme prítomným okamihom, nie minulosťou, ktorú už nezmeníme, ani budúcnosťou, ktorá ešte nenastala.” Nedeľná búrka nám pripomenula, že sa vždy oplatí dôverovať Bohu, že za každým mrakom je vždy slnko, aj keď ho nevidíme. Jedno príslovie hovorí: ,,Dobrý smiech a dlhý spánok sú dva najlepšie lieky na čokoľvek.” Životom prejdeme len raz, ďakujeme Vám za prejavené dobrá, povzbudivé slová, láskavosti aj námahu, ktoré ste pre nás obetovali, tieto okamihy sme prežili len raz a už sa nezopakujú.
Nech Vás náš nebeský Otec požehnáva so Synom a Duchom svätým, tak ako nás zvyknete požehnávať Vy, naši duchovní otcovia, nespočetne krát vyslovenými slovami požehnania na nás. Nech aj Vám prinášajú hojné milosti. Mária, Matka Božia, milostivo ochraňuj svojich kňazov.
Vaša farská rodina
