Aktuality

Slovo pútnika – „Zažiť nebo na zemi“

Laski, miesto pokoja, prijatia, radosti, lásky, nádeje, láskavosti, zastavenia, pochopenia, milosrdenstva a uzdravenia.

Keď sme odchádzali na púť, ku vtedy neznámej blahoslavenej Matke Alžbete Ruži Czackej, ani som nevedela, prečo idem do Lasiek. Niečo veľmi, veľmi silné ma priťahovalo na toto miesto. A nebola to iba pozvánka od otca Romana, mimochodom človeka – kňaza, ktorý nosí Matku Alžbetu hlboko vo svojom srdci. Volala ma sama Matka Alžbeta. Matka, ktorá keď stretla človeka, nepozerala na jeho vonkajšok, ale snažila sa spoznať srdce človeka, lebo vonkajšok nehovorí o živote, skúsenostiach, zraneniach. Bola ženou, rehoľníčkou, ktorá žila v pravde a tiež sa snažila, po vlastnej skúsenosti, hovoriť ľuďom pravdu, ktorá uzdravuje a pobáda ku zmene života, postoja a možno aj k realizácii vecí, o ktorých si človek myslí, že ich nemôže zvládnuť. Jej samej sa podarilo vybudovať veľké dielo napriek tomu, že bola nevidiaca. A všetkých nabádala ku odpusteniu, ktoré pramení zo srdca.

Uzdravila aj moje zranené srdce. Pre citlivého človeka, ktorý chce, alebo potrebuje vo svojom živote urobiť zmenu, uzdraviť zranenia možno z detstva, od životného partnera, učiteľa … je toto miesto, tým najlepším, ktoré môže navštíviť. Laski sa stali pre Matku Alžbetu domovom, prácou a budovaním miesta na pomoc pre nevidiacich. Založila Kongregáciu sestier františkánok služobníc. Charizmou kongregácie je služba nevidiacim ľudom a zadosťučinenie za duchovnú slepotu sveta. Toto dielo je stále živé a neustále sa rozvíja, vzhľadom ku potrebám modernej doby. Sestry, ale aj civilné osoby učia nevidiacich vidieť rukami, ušami, srdcom. Pripravujú ich do bežného života. Vidieť zapálenie, radosť, entuziazmus sestier pre túto veľmi náročnú prácu je fascinujúce. Z ich perí nikdy neschádza úsmev, láskavé slovo.

Pozdrav, ktorým sa zdravia navzájom je „Cez kríž – do neba!“. Po vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už tu na zemi, som tam ja zažila kúsok neba.

pútnička

Slávnosť birmovania

V sobotu 09. mája o 11:00 hod bude v našej farnosti slávnosť sviatosti birmovania, ktorú našim birmovancom vyslúži pomocný košický biskup, Mons. Marek Forgáč. Od utorka sa birmovanci stretnú pri dohodnutých nácvikoch. Pozývame Vás myslieť na nich v týchto dňoch v modlitbách, aby dary Ducha Svätého, ktoré príjmu, padli do „úrodnej zeme“ a formovali ich po celý život podľa Božieho plánu.

Večer milosrdenstva

Komunita Emanuel srdečne pozýva na Večer milosrdenstva s témou „Ostaňte v mojej láske!“ vo štvrtok 7. mája 2026 v našom farskom kostole. Začíname sv. omšou o 18:00 a po nej bude nasledovať adorácia, pri ktorej moderované slovo strieda ticho a piesne pod vedením členov Komunity Emanuel.

Púť do Poľska

Srdečne Vás pozývame na duchovnú púť do Poľska, Lasiek, ktorá bude 14. – 17.05.2026, s duchovným sprievodom o. Romana. V rámci programu je návšteva centra pre nevidiacich (mesto Laski), ktoré založila bl. Alžbeta Czacká, prehliadka Warszawy, návšteva Krakowa a Leszna. Bližšie info nájdete na plagáte, prihlasovanie je možné u p. kaplána Romana.

Fatimská sobota

V sobotu 02. mája bude o 17:00 hod vo farskom kostole pobožnosť Fatimskej soboty, pozývame zvlášť všetkých členov farského ružencového bratstva a ctiteľov Panny Márie.

Adorácia na prvý piatok

Na prvý piatok mesiaca máme vo farskom kostole ako vždy celodennú adoráciu pri Sviatosti Oltárnej, od 9:00-18:00 hod.

Nedeľa dobrého pastiera: Zamyslenie o. Mareka

Milí farníci, prinášame vám krátke videozamyslenie k 4. veľkonočnej nedeli. Otec Marek Ondrej v podcaste TV Lux hlbšie vysvetľuje slová evanjelia: „Ja som brána k ovciam.“ Nájdite si chvíľu na stíšenie a spoločné uvažovanie nad Kristom, naším Dobrým pastierom.

Nedeľa dobrého pastiera

Dnešnú nedeľu si Cirkev pripomína Pána Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce, chráni ich a ktorý položí svoj život za ne.

Zároveň si ako dobrých pastierov dnes pripomíname aj našich duchovných otcov, zvlášť aj v našej farnosti, ktorým toto krásne pripodobenie podľa vzoru Krista patrí.

Prijmite teda, drahý o. Marek, o. Rado a o. Roman, naše úprimné ĎAKUJEME za to, že kráčate za Kristom. V prvom rade tiež ako jeho ovečky, ale zároveň sa denne rozhodujete a snažíte byť ako On tými dobrými pastiermi, ktorí sa starajú o nás, ktorí sme Vám v tomto čase a na tomto mieste zverení.

Dovoľte na záver jeden príbeh ako malé povzbudenie a poďakovanie pre Vás, ale zároveň aj pre nás veriacich na ceste za Dobrým pastierom. Ďakujeme, že vo Vás máme takéhoto pastiera…

JEDNA VERSUS DEVÄŤDESIATDEVÄŤ

Poviem vám príbeh o pastierovi, ktorý mal sto oviec. Každý deň sa o ne svedomito staral. Na ničom inom mu tak nezáležalo ako na svojich ovciach. No aj tak sa deväťdesiatdeväť z nich stratilo. Zostala len jedna jediná, ktorá verne nasledovala svojho pastiera.

Pastier bol smutný. Pretože mal svoje ovce rád, chodil a hľadal stratené ovečky. A keď našiel zatúlanú ovečku, s láskou ju vyložil na svoje plecia a priniesol ju k tej jedinej vernej. Ale vždy, keď sa pastier vzdialil, aby hľadal ďalšiu zatúlanú ovečku, tá, ktorú len pred chvíľou našiel, znovu utiekla. Pastier bol unavený z nekonečného hľadania stratených ovečiek. No vždy, keď pozrel na tú poslednú vernú ovečku, jeho srdce pookrialo, lebo vedel, že aj keby zostala len tá jedna jediná, mala jeho obeta zmysel.

Pre poslednú ovečku to bolo veľmi ťažké. Iba ona jediná ešte stále kráčala za pastierom. Cítila sa veľmi osamotená. Všetky ovečky okolo robili, čo sa im zachcelo. Vtedy sa začala pýtať. Aký to má zmysel? Načo ešte nasledovať pastiera, prečo mu byť vernou? A mala vo svojej duši zmätok. Nebolo by lepšie vzdať sa a nasledovať ostatné ovečky? Veď vyzerali tak šťastné…

Vtedy pocítila pohľad pastiera. Jeho oči akoby hovorili: Neboj sa, ja ťa mám rád, mne na tebe naozaj záleží, ja chcem len to, aby si bola šťastná. A vtedy pochopila, že jej život bez pastiera by stratil zmysel. Jej hlad by nikto neutíšil, jej smäd by nikto neuhasil, jej túžby by nikto nenaplnil. Cieľ by jej nikto neukázal…

Viem, že Ježišovo podobenstvo o Dobrom pastierovi hovorí o jednej stratenej ovečke a deväťdesiatich deviatich verných. V poslednej dobe je to ale veľakrát naopak. On, Dobrý pastier, stále kráča pred svojimi ovečkami. Miluje. Chráni. Obetuje sa.

Hlas sveta je silnejší. Slabí sa strácajú a strhávajú za sebou aj silných. Tí, čo ostali, sú osamotení. Majú však nádej. A vieru. Majú Dobrého pastiera, ktorý kráča pred nimi. A preto sa nevzdajú jeho cesty ani za nič na svete. Ak sa niekedy cítiš ako posledná ovečka, nezúfaj. Nestrať Ježiša z dohľadu ani jediný deň. Iba tak nebudeš sám. Aj ja som len ovečka… Ale chcem kráčať za Ním. Ak sa pridáš, už nebudem sám. Budeme dvaja, traja, viacerí… Bude nás veľa. A znovu bude platiť podobenstvo o jednej stratenej a deväťdesiatich deviatich verných. (páter Matúš)