Minulý víkend sme sa so skvelou partiou vydali na nezabudnuteľný výlet do národného parku Pieniny, aby sme navštívili Červený Kláštor. Hneď na začiatku nás privítal náš šofér Pavol, ktorý nás rozosmial úvodnými slovami: „Dúfam, že máte veľa peňazí, lebo 60 € platí ten, kto nebude pripútaný.“ A keď sme sa začudovali pásom v autobuse, podotkol, pán farár prvý krát vidí bezpečnostné pásy v autobuse. Efekt to malo okamžitý, každý sa pripútal a mohli sme vyraziť.
Naša trasa viedla z Košíc až do krásneho národného parku Pieniny. Duchovné vedenie nám zabezpečil otec Marek, ktorý nielenže zvládal duchovný príhovor a viedol modlitbu ruženca, ale aj geografické lekcie o okolí. Cestou nám priblížil okolité kopce, nezabudol sa zmieniť o svojej rodnej obci Orkucany, kde vyrástol kvietok pán farár na Kvetnej ulici. Keď nám spomínal soľnú cestu, na ktorej kedysi putovali obchodníci so soľou a hrady, ktoré strážili túto cennú komoditu, nechýbal aj príbeh o vzniku mesta Sabinov, podľa legendy pomenovaného po dievčine menom Sabína. Hovorí sa, že Sabína bola tak krásna, že jej láskou a šarmom by očarila aj kráľa.
Náš prvý cieľ bola exkurzia v Červenom Kláštore. Po príchode sme v skupinkách okamžite nasávali atmosféru starodávneho života mníchov a rádov. Všetci sme si užívali prechádzky po kláštore, kde sme sa mohli na chvíľu ponoriť do minulosti. Mali sme skvelých sprievodcov, ktorý nám priblížili legendu o lietajúcom Cypriánovi, a ktorí nám s radosťou priblížili každodenný život mníchov. V kláštore sme mohli vidieť, ako je to byť mníchom – hoci len na pár minút a bez prísneho režimu modlitieb. Po exkurzii sme mali možnosť posedieť na výbornom čapovanom pive a hoci nás v tej chvíli zastihla najväčšia búrka, využili sme túto chvíľu na posedenie a rozhovory.
Po kláštore sme mali krátky čas na individuálny program, mnohí sme sa prešli pešo na poľskú stranu. Medzitým sa pltníci priplavili po Dunajci k nášmu stanovišťu, naložili nás v skupinkách na plte a začal sa splav Dunajca. Naši pltníci boli nielen skúsení vodáci, ale aj výborní rozprávači. S ich pomocou sme sa dozvedeli všeličo o histórii splavovania Dunajca a zaujímavostiach pltnického remesla. Keď sme sa spustili na pltiach, obloha sa zrazu rozhodla, že nás osvieži výdatnou sprchou. Pltníci však nezostali pozadu s humorom: „Dúfam, že viete plávať, lebo tie dve kolesá, ktoré tu máme v plti, sú pre nás.“ Zmokli sme, ale ako sa hovorí, po daždi vždy vyjde slnko, a tak sme hneď aj vyschli. Tento zážitok nám priniesol nielen osvieženie, ale aj veľa smiechu a radosti.
Výlet sme zakončili spoločnými fotografiami, na ktorých sme zachytili aj stádo sabinovských jeleníc, ktoré sa rozhodli, že nám zapózujú. Tento výlet nám zostane v pamäti nielen kvôli krásnej prírode a historickým miestam, ale aj vďaka skvelým ľuďom, ktorí ho urobili nezabudnuteľným. Vďaka všetkým za účasť, smiech a nezabudnuteľné chvíle. Tešíme sa na ďalšie dobrodružstvá!
Renáta
Foto v Galérii