Čo v nás ostáva po púti k sv. Rozálii?

Koniec letných prázdnin sa v našej farnosti na Podhradovej niesol opäť v duchu putovania. Nevybrali sme sa síce ďaleko, ale zato na dlhšie ako zvyčajne. Už po štvrtýkrát naše kroky viedli na miesto, kde v 18. st. postavili kaplnku z vďaky a na počesť sv. Rozálie, patrónky z Palerma, ktorá ochránila obyvateľov Košíc pred ničivým morom. Svätá Rozália má sviatok 04. septembra, preto sa naša Prosebná púť spojená s odpustovou slávnosťou koná práve v tomto čase. Tento rok sa slávenie začalo 31. augusta a trvalo 5 dní. Pútnici prichádzali ku Kaplnke sv. Rozálie, kde sa kedysi dlhé roky modlili a žili pustovníci, podľa vzoru sv. Rozálie, ktorá sa utiahla na vrch a žila pustovníckym životom.

Tentokrát sme mali na „Rozálke“ zopár prekvapení a udalostí, ktoré boli príjemným obohatením a potešením pre tých, ktorí sa púte zúčastnili. Najskôr sme v našom malom farskom spoločenstve privítali vzácnych hostí, ktorých rovnako ako nás, spája úcta k sv. Rozálii. Na otváraciu sv. omšu k nám zavítal farár z katedrály v Palerme, kde sú uložené ostatky sv. Rozálie a každoročne sa slávi jej sviatok, Mons. Filippo Sarullo, spolu s ďalším kňazom palermskej farnosti. Ako hlavný celebrant slúžil sv. omšu, pri ktorej nám priblížil život sv. Rozálie a poukázal na to, že pre stretnutie s Pánom Ježišom je dôležitá naša osobná viera, nie viera tých druhých. Obohatením pre nás neboli len jeho slová, ale i to, že k nám prišiel ako k priateľom, vnímajúc a reagujúc na našu prítomnosť úsmevom a povzbudením k živej a radostnej viere. ( K jeho rozprávaniu o sv. Rozálii sa ešte za krátky čas vrátime…). Hosťom tejto bohoslužby bol aj arcibiskup michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie, Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, od ktorého sme sa dozvedeli, že ich košický chrám je taktiež spoluzasvätený sv. Rozálii a sú v ňom uložené aj jej relikvie. Takto sme teda v jeden deň spoznali a nadviazali vzťahy s našimi spolubratmi v „svätorozálskej úcte a tradícii“, ktoré, verme, budú pokračovať aj naďalej.

Počas ďalších dní sme slávili Trojdnie sv. Rozálie, kde sme sa s našimi duchovnými otcami farnosti stretávali pri modlitbe sv. ruženca a sv. omšiach. Predvečer odpustovej slávnosti sme mali opäť naplnený výnimočnými zážitkami. Po cca 60 rokoch totiž v našej kaplnke opäť zaznelo staré harmónium, ktoré zrenovoval náš pán kaplán Michal. Bol to na jednej strane zvláštny, na druhej strane krásny zážitok, počúvať melódie z nástroja, ktorý znel pred vyše 100 rokmi vtedajším pútnikom a dobrodincom a následne bol dlhé roky zabudnutý a nefunkčný na chóre v kaplnke… A by sme si tento zvuk mohli vychutnať ešte viac, pripravili nám naši duchovní otcovia druhé prekvapenie v podobe hudobno-poetického pásma. Otec Michal hral skladby rôznych autorov, pomedzi ktoré nám o. Marek čítal úryvky zo Svätého Písma a krásne úvahy z knihy Anselma Grüna, Žasnime. Bolo nad čím uvažovať a žasnúť a kto to nestihol počas tejto hodinky, mal možnosť zotrvať ešte na nočnom bdení s pustovníčkou v tichej adorácii pri Eucharistii.

Deň, ktorý je vždy najpestrejší a kedy sa nás tu stretne najviac, je posledný deň púte- bola to nedeľa 04. septembra, kedy z príležitosti sviatku sv. Rozálie konáme odpustovú slávnosť. Po hodinách a dňoch príprav sme sa zišli v toto popoludnie opäť pri kaplnke, kde sme začali sláviť túto peknú spomienku na našu patrónku. Za prítomnosti mnohých farníkov, ako aj predstaviteľov miestnej samosprávy, rodiny p. farára o. Mareka, pútnikov z iných častí mesta či iných obcí, priateľov, našich ukrajinských priateľov, o ktorých sa naša farnosť stará od vypuknutia konfliktu a v doprovode Zboru sv. Cecílie, sme vstúpili do slávenia Korunkou Božieho milosrdenstva a následne slávnostnou sv. omšou.

Hlavným celebrantom bol o. Marek, koncelebrovali duchovní otcovia o. Michal a o. Rado. Pri sv. omši boli požehnané deti a ich školské tašky a na záver slávenia nasledoval eucharistický sprievod v areáli cintorína, pri ktorom duchovní otcovia požehnali pútnikom, mestu a jeho obyvateľom a zverili nás pod ochranu našej patrónky a Nebeskej matky. Všetky príhovory našich duchovných otcov boli veľmi pekné a každý sme si v nich mohli nájsť to svoje, čo nás najviac oslovuje pre náš osobný život, osobnú vieru. Jedným dôležitým spoločným menovateľom bolo i to, že ak máme usporiadané správne svoje hodnoty, vtedy budú veci v našich životoch fungovať správne – Láska je tá, ktorá nám dá silu ísť za Kristom ako apoštoli; vďaka láske v nás dokážeme zapĺňať dobrom svet okolo nás; ak bude Boh na prvom mieste v našom živote, tak budú aj naše ostatné vzťahy dobré a pevné – v tom všetkom nachádzame krásny príklad v živote našej patrónky sv. Rozálie; je nám povzbudením v tom, že má význam sa usilovať o pevný vzťah s Bohom a dávať mu prioritné miesto v našom živote. Boli sme povzbudení aj k tomu, že modliť sa má význam aj vtedy, ak to ovocie nie je vidieť alebo sa zdá, že to nemá význam. Problémom totiž môže byť aj to, že ešte my sami sa potrebujeme v našej viere obrátiť…

Na záver ako vždy, po bohatých a hodnotných duchovných pokrmoch, prišli na rad pokrmy ozajstné, sladké,slané koláčiky, guľáš či kofola a deti sa mohli zabaviť pri rôznych hrách a aktivitách. V priateľskej atmosfére sme tak strávili dlhé poobedie a zakúsili sme radosť z prítomnosti blízkych ľudí a vzťahov, ktoré môžeme budovať…

Ak ste na našej púti ešte neboli, o rok vás radi privítame a ak ste boli, príďte zas:)

Posledné slová patria vysloveniu vďaky za to, že sa to celé mohlo uskutočniť a za to, že sa nás tam toľko mohlo zísť, hoci, ešte stále sa máme kam posúvať…

Ďakujeme tým, ktorí prišli ako pútnici, ďakujeme tým, ktorí venovali svoj čas a energiu prípravám už počas prázdnin, ale i tým, ktorí pomohli v posledných dňoch či len v samotný deň slávnosti. Tým, ktorí zabezpečili občerstvenie, pitný režim, napiekli koláče, chystali stoly, upratovali kaplnku, zabezpečili liturgické slávenie, fotenie, spev, aktivity pre deti, osvetlenie, výzdobu, vďaka Zboru sv. Cecílie za hudobný doprovod,…

Osobitná úprimná vďaka však na záver patrí našim duchovným otcom – o. Michalovi, o. Radovi a o. Marekovi. To, že ste tu prichádzali, je pekné svedectvo toho, že vám táto slávnosť nie je ľahostajná a chcete úctu k sv. Rozálii živiť O. Michal, ďakujeme za prípravy, ktoré ste pred slávnosťou i počas nej vykonali a že ste nám skrze harmónium priniesli pekné zážitky a potešili ducha…

O. Marek, vďaka Vám za to, že sa táto slávnosť koná, lebo tá celá myšlienka prišla od Vás. Ďakujeme, že stále prinášate niečo, čo tieto púte obohatí a čím môžeme našu patrónku viac spoznať a pripomínať si, že modliť sa k nej nie je márne… Rovnako ďakujeme za organizáciu tejto púte a veľká vďaka aj za preklad príhovorov Mons. Sarulla a tiež za umožnenie rozhovoru s ním a jeho tlmočenie…

Ďakujeme za všetku obetu, ktorú bolo i nebolo vidieť… Vďaka Bohu za celé dielo!

Ešte o niečo viac o slávnosti si prečítate aj v našom najnovšom Apoštolovi. Foto zo slávnosti si v najbližších dňoch budete môcť pozrieť v Galérii.