Druhý júlový týždeň bol pre deti našej farnosti týždňom zábavy, krásnych zážitkov, spoznávania nových kamarátov a vytvárania nových priateľstiev. Konal sa denný farský tábor, z ktorého sa tešili nielen rodičia a ich deti, ale aj pán kaplán, teta Lucka a naše animátorky Aďka so Zuzkou.
Pondelok sme začali sv. omšou v kostole sv. Ondreja. Pán kaplán nás odovzdal do rúk nášho Nebeského Ocka, Panny Márie a taktiež nás zveril pod ochranu nášho patróna sv. Ondreja. Po skončení sv. omše sme sa pre nepriaznivé počasie presunuli na Ubytovňu Baňa Bankov, kde sme strávili zvyšok dňa. Okrem toho, že si deti vyrobili krásne menovky zo šatiek, ktoré potom nosili celý týždeň, súťažili aj vonku na prichystaných stanovištiach. Asi najväčším potešením prvého dňa bol obed, kedy si deti mohli objednať pizzu podľa svojho želania.
Celý tábor sa niesol v duchu Modlitby „Otče Náš“. Pracovali sme s knihou od Brunna Ferrera a deťom každý deň prečítali dva príbehy, ktoré na seba nadväzovali. Naše animátorky mali prichystané otázky a úlohy, na ktoré potom deti museli odpovedať. Za splnené a správne zodpovedané úlohy získali body. Pomocou týchto príbehov sme sa snažili deťom poukázať na dôležitosť tejto modlitby v živote každého kresťana. Každé ráno a každé popoludnie sme deň začínali a končili práve touto modlitbou a samozrejme nechýbalo ani požehnanie pána kaplána Michala.
Ďalší deň sme sa odviezli vlakom do Prešova a odtiaľ sme sa vybrali do Múzea na Solivare (rodisko pána kaplána Michala 🙂 ). Tam už čakal pán sprievodca, ktorý nás previedol krásou tohto miesta. Dozvedeli sme sa množstvo informácií o ťažbe, výrobe, spracovávaní a využívaní soli. Videli sme všetky tie stroje a vďaka výkladu sme mali možnosť počuť ako sa soľ v skutočnosti ťažila a vyrábala. Neuniklo našej pozornosti, že patrónkou baníkov bola sv. Barbora, ktorej sochu sme mali možnosť vidieť. Pre mnohých z nás bol tento výlet naozaj najkrajším zážitkom tábora.
Streda bola najväčším prekvapením pre p. kaplána. Prišli sme na detskú historickú železničku a vláčik menom Maťko nás odviezol na Alpinku. V údolí Manitu mali deti prichystaný pestrý program – rôzne súťaže, hry a aktivity. Popoludní sme si navzájom zmerali sily vo futbale a prehadzovanej. Veľa detí potešil aj obed, no najmä, cesta vláčikom. Ujo sprievodca bol k nám veľmi milý, cestou naspäť nám ukázal drezinu, ktorú sme si všetci mohli vyskúšať :). Z detskej historickej železničky sme sa pešo presunuli ku kostolu, kde nás každý deň čakali rodičia.
Vo štvrtok sa o zábavu pre naše deti postaral areál Anička, kde nám na obed pripravili tie najlepšie palacinky na svete. Popoludní sme sa presunuli na Bankov. Tam nás čakalo veľké ohnisko, na ktoré bolo potrebné nájsť a nazbierať drevo. Vyhlásili sme súťaž a deti sa rozliezli po celom lese. Zahanbiť sa nenechali chlapci, ale veruže ani dievčatá. Medzitým už pán kaplán pripravoval a rozkladal oheň. To bolo radosti, keď si deti mohli samé opiecť špekáčiky a klobásky. Tento deň sme ukončili na Bankove, kde sme si príjemne posedeli aj s rodičmi a navzájom sa viac spoznali.
A bol tu piatok, posledný deň. Bolo nám smutno, ale pán kaplán nám pripravil krásny a pestrý program, tak sme si ani nestihli uvedomiť, že tábor sa pomaličky končí. Previedol nás Dómom sv. Alžbety, boli sme na veži a prekvapením bolo, keď nám ukázal Kňazský seminár zvnútra. Paradoxom je, že tento deň bol pre detí najkrajším, práve kvôli tomu, že sa toho veľa dozvedeli. Popoludní sme sa presunuli na Cintorín sv. Rozálie. Tam sme vyhodnotili náš tábor, deti povedali svoje najkrajšie dojmy a boli odmenení za svoju snahu malým darčekom v podobe sladkosti a knihy od Bruna Ferrera. Tá im má pripomínať, že modlitbu Otče náš sa máme modliť každý deň. V tento posledný deň si deti pochutnali aj na zmrzke z Aidy. Celý tábor sme ukončili sv. omšou a poďakovali sa Pánu Bohu a sv. Rozálii, že nás ochraňovali a sprevádzali počas všetkých dní. Pán kaplán nám v kázni s láskou pripomenul a vložil do sŕdc, že tam kde je vôľa a ochota, sa vždy konajú dobré a veľké veci.
A na záver spätná väzba od Katky: „Každý deň sme tábor začínali modlitbou. Zvyčajne modlitbou Otče náš. Tiež nám animátori čítali rozprávku, z ktorej sme dostávali otázky a potom aj body. Na obedy sme chodili do reštaurácií, kde sme mali skvelé a chutné obedy. Každý deň tábora bol iný a tiež veľmi zábavný a náučný. Animátori nám vymysleli naozaj skvelý program. Tešíme sa, keď si to budúci rok zopakujeme.“ Čo viac dodať?!
Najmä poďakovať všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli a pomohli k tomu, aby deti mohli zažiť krásny týždeň. Nech Vás Pán odmení svojím hojným požehnaním!
Lucia Križalkovičová a Katka Lizáková