Pozývame vás na slávenie rorátnych svätých omší v našom farskom chráme, ktoré budú v tomto týždni v pondelok 14. a v utorok 15. decembra o 18.00 hod. Prineste si so sebou zažaté sviece, keďže roráty slávime pri svetle horiacich sviec.
Roráty sú votívne sväté omše ku cti Panny Márie, slávené v čase adventu, zväčša pred svitaním (po II. Vatikánskom koncile sa slúžia aj večer). Slávia sa len pri svetle sviec, kedy je chrám ponorený do tmy, jedine oltár osvecuje svetlo horiacich sviec. Pripomína nám to, že Kristus prichádza do tmy sveta ako pravé a jediné svetlo: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12-13). Príchod na svätú omšu za tmy má symbolizovať, že aj ľudstvo pred príchodom Spasiteľa sveta kráčalo vo tme. Veriaci prichádzajú do chrámu so zažatými sviecami- symbol svetla- Krista, ktorý nám osvetľuje cestu a privádza nás do cieľa. Celý advent má byť radostným očakávaním jeho narodenia, ktoré prinesie do nášho života to pravé Svetlo a teplo bezpodmienečnej a nekonečnej Božej lásky.
Názov roráty pochádza z lat. rorate – roste, čo je prvé slovo nádherného gregoriánskeho introitu „Rorate coeli“, spievajúceho sa v úvode svätej omše. Slová tohto spevu vychádzajú z veršu z Knihy Izaiáš:
Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum:
aperiatur terra, et germinet Salvatorem (Iz 45,8)
/ Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého;
Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. /
1. Ne irascáris, Dómine, ne ultra memíneris iniquitátis: ecce cívitas Sáncti facta est desérta, Sion desérta facta est, Jerúsalem desoláta est: domus sanctificatiónis tuae et glóriae tuae, ubi laudavérunt te patres nostri.
2. Peccávimus, et facti sumus tamquam immúndus nos, et cecídimus quasi fólium univérsi, et iniquitátes nostrae quasi ventus abstulérunt nos: abscondísti fáciem tuam a nobis, et allisísti nos in manu iniquitátis nóstrae.
3. Vide, Dómine, afflictiónem pópuli tui, et mitte quem missúrus es: emítte Agnum Dominatórem terrae, de Petra desérti ad montem fíliae Sion, ut áuferat ipse iugum captivitátis nostrae.
4. Consolámini, consolámini, pópule meus, cito véniet salus tua: quare moeróre consúmeris, quia innovávit te dolor? Salvábo te, nóli timére, ego enim sum Dóminus Déus tuus, Sanctus Israel, redémptor tuus.
zdroj: modlitba.cz, upc.uniba.sk