Na sviatok Všetkých Svätých som zažil niečo neopakovateľné. V sobotu pred týmto sviatkom, keď sa na Slovensku vytvárali dlhé rady občanov, ktorí sa chceli nechať otestovať na Covid 19, som trávil čas na našom cintoríne sv. Rozálie. Pripravoval som kaplnku na nočné bdenie, no bolo potrebné aj pripraviť fakle a kahance a rozmiestniť ich popri ceste v areáli cintorína, aby tí, ktorí sa prídu modliť v noci, tak sa vedeli orientovať. Nakoniec mi pomohol aj sám mesiac, ktorý svojím jasným svetlom nahradil nočné pouličné lampy. Túto modlitbovú akciu som si dovolil organizovať aj preto, lebo od jednej ráno do piatej bolo možné vyjsť von, nakoľko neplatil zákaz vychádzania.
Po otestovaní sa som si na chvíľu ľahol do postele, aby som si aspoň dve hodiny pospal. Bol som však netrpezlivý, pretože som sa na toto nočné bdenie veľmi tešil. Nie preto, že by som trpel nespavosťou, ale preto, lebo modlitby v noci majú svoju silu. A to aj preto, lebo človek musí priniesť nejakú obetu. Začali sme ráno o 1:00 a niekoľko osôb sa pridalo k tejto modlitbe a bdeniu. V šere kaplnky blikali sviečky a ich svetlo osvecovalo sochy a obrazy svätých. Bolo to stretnutie so svätými a bolo to veľmi dojemné. V tú noc bolo cítiť ich prítomnosť a trochu citlivejšie duše mohli začuť aj ich spev na Božiu chválu. Pridal som sa k tomuto spevu, a to zvlášť počas sv. omše o 3:15 ráno, ktorú som obetoval za chorých a odvrátenie epidémie. Prosil som ich, ako priateľov, aby nám pomohli a vyprosili ukončenie epidémie. Prosil som svätých pustovníkov, ktorí na tomto mieste pôsobili v minulosti viac ako sto rokov a v kaplnke sv. Rozálie sa dňom i nocou modlili za ochranu mesta a jeho obyvateľov. Nezabúdajme, že na našich cintorínoch sa uchovávajú ostatky mnohých svätých, ktorých mená ani nepoznáme. Ide o obyčajných ľudí, ktorí aj napriek tomu, že boli hriešni, mali odvahu nasledovať Ježiša Krista a byť mu nablízku.
Po sv. omši som s hŕstkou horlivých veriacich, ktorí čakali v chlade pred kaplnkou počas sv. omše, prešiel modliac sa s relikviami sv. Rozálie po cintoríne, aby som požehnal mesto Košice, jeho obyvateľov a celé Slovensko. Bol som dojatý vierou tých, ktorí kráčali so mnou ako aj tých, ktorí prišli uprostred noci sa modliť. Bolo nás zopár na Rozálii a zopár vo farskom kostole a niektorí doma pri online prenose. No verím, že obeta, ktorú sme spolu podstúpili, prinesie žiadané ovocie a aj ostatní pochopia, že v ťažkých časoch sa treba zaprieť a obetovať sa.
Na takéto mimoriadne udalosti sa nezabúda. Dal by Boh, aby pandémia čím skôr ustala, no zároveň, aby sa v nás niečo natrvalo zmenilo.
Otec Marek
ďakujem Šimonovi Pavlišinovi za pomoc a nádherné fotografie zachycujúce neopakovateľné momenty (čoskoro ich uverejníme v galérii)
ďakujem manželom Karlovi a Renáte a našej koordinátorke Monike za pochotu pomôcť