Kvetnou nedeľou (Nedeľou utrpenia Pána) sa začal Veľký týždeň, v ktorom sa slávi najvýznamnejšie obdobie celého liturgického roka. Krátkou procesiou s ratolesťami na začiatku svätých omší sme si pripomenuli slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema. Duchovní otcovia prinesené ratolesti následne posvätili. V podaní mladých našej farnosti odzneli spievané pašie o Ježišovom umučení.
Slávením svätej omše na Zelený štvrtok sme vstúpili do Veľkonočného trojdnia. V tento deň si veriaci pripomínajú udalosti poslednej Pánovej večere s jeho učeníkmi. Umývaním nôh dvanástim členom farnosti duchovný otec sprítomnil Kristovu službu učeníkom v deň jeho poslednej večere. Odovzdal tak výzvu Krista, aby sme si aj my sami navzájom slúžili, ako to robil On svojim nasledovníkom. Na záver duchovní otcovia preniesli Oltárnu sviatosť do Getsemanskej záhrady a veriaci mohli na čas zotrvať v tichom bdení s Ježišom v Jeho agónii.
Veľký piatok sme začali spoločnou modlitbou krížovej cesty za rodiny farnosti i celého sveta, ktorá viedla ulicami Podhradovej. Zúčastnilo sa jej približne deväťdesiat veriacich, od tých najmenších až po seniorov. Popoludní sme sa zišli v chráme na slávení obradov, keďže v tento deň sa sv. omša neslúži. V rámci Bohoslužby slova sme si po druhýkrát vypočuli pašie v podaní zboru mladých a veriaci sa pomodlili slávnostnú modlitbu za Cirkev aj za celý svet. Nasledovala verejná poklona svätému krížu a uloženie Pánovho tela do hrobu. Po skončení obradov mohli veriaci zotrvať v osobnej modlitbe a poklone do večerných hodín a v nasledujúci deň až do večernej vigílie.
Čas modlitieb, pôstu a rozjímania nad Ježišovým utrpením a nad vlastnými zlyhaniami, vystriedala oslava Kristovho zmŕtvychvstania na Bielu sobotu. Večerná vigília je vyvrcholením veľkonočného slávenia, čo sa prejavuje aj bohatšími prvkami bohoslužby. Na úvod sa pri obrade svetla zapálil a posvätil nový paškal, od ktorého sa zažali všetky sviece v kostole. Svetlo predstavuje Krista ako svetlo sveta, ako toho, ktorý premohol temnotu a smrť. Po tomto úkone duchovný otec predniesol slávnostný chválospev, ktorým ospevoval slávnostnú noc a Kristovo vykúpenie. Zároveň si veriaci obnovili krstné sľuby a dvom katechumenkám našej farnosti bola vyslúžená sviatosť krstu. Bohoslužba slova bola obohatená o čítania a žalmy zo Starého zákona. V závere svätej omše sa konala slávnostná procesia okolo chrámu, ktorou veriaci vyjadrili radosť z Pánovho slávneho zmŕtvychvstania a svetlom zažatých sviec symbolicky niesli svetlo- Krista do tmy sveta.
Radosť žien a učeníkov z veľkonočného rána, kedy zistili, že Pán vstal zmŕtvych, sme, počnúc Prvou veľkonočnou nedeľou, prežívali ešte nasledujúcich osem dní pri každej svätej omši až po Nedeľu Božieho milosrdenstva. Týmto dňom sa skončila tzv. veľkonočná oktáva, ktorú Cirkev ustanovila práve na zvýraznenie veľkosti a významu Kristovho vzkriesenia pre každého z nás.