Prvá júlová nedeľa priniesla v našom farskom spoločenstve veľkú radosť do sŕdc viacerých z nás, no najmä do sŕdc našich prvoprijímajúcich detí a ich rodičov. Pri slávnosti prvého svätého prijímania 10 detí našej farnosti prvýkrát prijalo Eucharistiu. Hoci v menšom počte, no o to úprimnejšie a silnejšie sa prítomné deti, rodičia, rodinní príslušníci či farníci tešili z tejto výnimočnej udalosti. Po neistom a náročnejšom čase prípravy sa všetky deti dočkali tohto veľmi srdečného a radostného slávenia.
Slávnosť prvého sv. prijímania viedol náš duchovný otec Marek Ondrej. Deťom sa prihovoril peknou homíliou, ako inak- interaktívne, za spolupráce prvoprijímajúcich detí, ktoré ukázali svoju šikovnosť a múdrosť. Svojimi odpoveďami navodili aj trochu humornú atmosféru a zaskočili o. Mareka názvami neznámych rozprávok 🙂 Napriek tomu sa k názvu kľúčovej rozprávky spolu dopracovali a na jej príklade deťom i ostatným vysvetlil hlavnú myšlienku dnešnej slávnosti. Bol ňou hlad – nie telesný, ktorý pociťuje naše telo, ale hlad našej duše. Vyslovil túžbu a pozvanie, aby sa ododnes deti a ich rodičia starali denne o nasýtenie svojej duše pokrmom, ktorým je Eucharistia, Telo Pána Ježiša, ktoré dnes deti prvýkrát prijali. Zdôraznil, že ak sa deti budú často sýtiť týmto pokrmom a prichádzať do chrámu, nebude im chýbať radosť a zaručí im to, že ich život bude šťastný, napriek ťažkostiam a bolestiam, s ktorými sa v živote stretnú.
Okrem toho hneď v úvode slávenia ocenil deti aj pochvalou, že dokážu vnímať tento výnimočný deň ako niečo posvätné a majú úprimnú bázeň pred tým, čo ich čaká – ako vzácny príklad pre nás dospelých.
Slávnosť oživil krásny spev a hudba detsko-dospeláckeho zboru. Radostné prežívanie svätej omše umocnili v neposlednom rade najmä samotné deti, ktoré sa do slávenia zapojili krásnym spevom žalmu, piesní, čítaním, nesením obetných darov, prednesením modlitby pred a po prijatí sv. prijímania či asistovaním pri obrade obnovy krstných sľubov. O prípravu detí na zvládnutie týchto úloh sa opäť postarali Dominika a Lucka, o krásnu chrámovú výzdobu zase mamky detí, pod vedením mamky Janky.
Na záver vyslovujem želanie, aby sme radosť, ktorú sme pri tomto slávení prežívali, mali i v nasledujúce dni a celý náš život. Radosť z toho, že môžeme svoju dušu sýtiť Božím Telom a stávať sa tak lepšími a krajšími Božími deťmi. Vďaka Pánu Bohu za túto krásnu slávnosť!