Začiatok pôstneho obdobia
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 17. februára. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi.
Z histórie
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. st. sa odporúča 1-2-dňový pôst pred krstom a 2-3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z toho sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. st. sv. Atanáz, biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský. Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh.
Znak popola na čelo
Súčasné poznačenie popolcom na čelo veriaceho, ktoré koná kňaz, sa vyvinulo z obradu sypania popola na hlavu. Obrad sa praktizoval v prvý pôstny deň už od 8. st. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Koľko dní je vlastne pôstne obdobie?
Kedysi sa pôstne obdobie začínalo na Prvú pôstnu nedeľu. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Začiatok pôstneho obdobia sa tak posunul o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie, ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou, ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v pôstnom období slávime – Zvestovanie Pána a Sviatok sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú). Pôstne obdobie teda trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok.
zdroj: tkkbs