V prvý januárový deň, kedy sme v Cirkvi slávili Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, sme mali v našej farnosti vzácnu návštevu- otca biskupa Mareka Forgáča. Aj keď sme sa kvôli novým nariadeniam vlády nemohli stretnúť osobne, svätú omšu bolo možné sledovať aspoň prostredníctvom online prenosu. Spolu s o. biskupom koncelebrovali túto slávnostnú sv. omšu naši duchovní otcovia, pán farár Marek Ondrej a pán kaplán Blažej Revický. Prinášame vám v krátkosti hlavné myšlienky, ktorými nás o. biskup na začiatok nového roka prišiel povzbudiť.
Otec biskup nám predostrel pohľad na udalosť narodenia Ježiša Krista skrze optiku Panny Márie. Máriu predstavil ako tú, ktorá všetko, čo sa dialo pri narodení Pána Ježiša, zachovávala vo svojom srdci. Mária, na rozdiel od ostatných zúčastnených, nebola „aktívnou“ osobou v celom tom príbehu, ale naopak, všetky tieto veci si uchovávala vo svojom srdci, pomenoval to pojmom uzobranie srdca. Toto vnútorné prežívanie zároveň položil do kontrastu s dynamikou konania pastierov- ktorých, na rozdiel od Ježišovej matky, Písmo zachytáva pri vykonávaní viacerých činností – ponáhľali sa, našli, vyrozprávali, chválili, oslavovali… Práve aktuálne dianie okolo nás možno pozýva k tomuto Máriinmu spôsobu prežívania- hľadať súvislosti toho,čo sa deje, vo svojom vnútri, zahĺbiť sa do rozmýšľania nad udalosťami okolo nás vo svojom srdci. Tiež poukázal na inú symboliku sviatku Panny Márie- Mária ako panna- jednak ako jedno z tajomstiev našej viery a jednak ako symbol vernosti, nerozdeleného srdca. V Starom zákone bol vyvolený národ, ktorý bol verný Bohu, nazývaný pannou. A naopak, ak bol ľud neverný, označoval sa za neviestku. Preto i kresťan, ktorý je verný Bohu, Cirkvi, hodnotám, vzťahom, je ako panna. Otec biskup nás všetkých pozýva k takejto vernosti počas nasledujúceho roka. Aby sme aj po opätovnom otvorení chrámov prišli k Pánovi a zotrvali vo vernosti.
Druhým posolstvom pre veriacich bolo upriamenie pozornosti na meno Ježiš, čo znamená Pán vyslobodzuje. V písme sa vyskytujú odlišné spôsoby či situácie vyslovenia jeho mena. Ježišovo meno zvolávali na jednej strane tí, ktorí ho prosili o uzdravenie či dokonca o záchranu svojej duše. Boli však aj hlasy hovoriace čo ťa do nás Ježiš. Keď prichádzajú ťažké časy, aj dnes, zvlášť i v tejto dnešnej kríze, máme príležitosť zvolať na Ježiša. To vyslovenie mena Ježiš, nech je však radšej tou prvou možnosťou, a to v zmysle Ježišu, spomeň si na nás. Lebo toto meno je jediné, ktoré nám prinesie pomoc a uzdravenie.
Po príhovore o. biskupa sme si vypočuli pastiersky list otcov biskupov Slovenska. V ňom nás vyzvali, aby sme svoj pozitívny vzťah k Bohu dávali na prvé miesto našich snažení. Aby sme vyznávali vieru a zostávali verní Bohu v našom každodennom živote. Ale tiež, aby sme svoju príslušnosť ku katolíckej Cirkvi nezapreli ani pri sčítaní ľudu, ktoré nás onedlho čaká. Otcovia biskupi pozvali veriacich k tomu, aby žehnali druhým, nepreklínali, aby boli požehnaním pre druhých. /Celé znenie pastierskeho listu si môžete prečítať tu:/
V závere bol o. biskup obdarovaný kyticou ruží, ktoré sú jedným zo symbolov našej patrónky sv. Rozálie. Otec Marek mu poďakoval za prítomnosť medzi nami a slová povzbudenia a zaprial do nového roka veľa milostí, zdravia, síl, radosti a dôveru v Božiu pomoc a pomoc Nebeskej Matky. Otec biskup sa rozlúčil podobne s vyslovením požehnania všetkým členom farnosti i ostatným veriacim. Zároveň zaželal, aby sme všetko ťažké, čo v tomto roku príde, dokázali s Božou pomocou premeniť na požehnanie v našom živote. Osobitne tak zaželal aj našim duchovným otcom a zveril ich do rúk dobrého Boha a Nebeskej Matky Márie.