V spoločnosti, ako je tá naša, platia pravidlá a zákony. Nakoľko nie sme ideálnou spoločnosťou a máme tendenciu myslieť viac na dobro osobné ako na dobro ostatných, tak potrebujeme normy, ktoré by usporadúvali vzťahy, v ktorých žijeme. Máme množstvo zákonníkov, kde sa stanovujú pravidlá pre prácu, občanov, trestnoprávnu zodpovednosť, či mnohé ďalšie. Zákonov, nariadení je už tak veľa, že bežný človek nemá šancu sa v tom všetkom orientovať. Pokiaľ sa stratíme len v normách, tak to je tá lepšia vec. Ak sa však v živote stratíme preto, lebo myslíme len na seba, tak to je už katastrofa.
To, čo človeku umožňuje nestať sa „stratenou existenciou“, je láska. Najväčším prikázaním je práva ona. Milovať Boha nadovšetko! To je to najdôležitejšie, čo máme povinnosť zachovať. Pri reflexii nad dnešnou spoločnosťou a ľuďmi ktorí v nej žijú, musíme konštatovať, že toto najdôležitejšie – láska k Bohu – sa už dnes nenosí. Človek Boha nepotrebuje, a preto ho zo svojho života vytesní. Takto prežitý život bez Boha si ja neviem predstaviť! Vidím však, aké ničivé dôsledky má takýto životný štýl na kvalitu života občanov. Kto skutočne miluje Boha, miluje aj blížneho a nekradne to, čo nie je jeho. Kto miluje Boha, váži si prácu druhého človeka a nedehonestuje ho. Na úkor môjho voľného času pracujem dobrovoľnícky okrem vedenia Správy aj manuálne na našom cintoríne ako kosec, či upratovač odpadu po veľavážených návštevníkoch. A priznám sa, že denne ma častujú nadávkami, krikom, či výčitkami. Ľudia nevidia to, čo robíte, ale hodnotia vás podľa svojich aktuálnych požiadaviek bez ohľadu na to, či sú opodstatnené alebo nie.
Kto skutočne miluje Boha, tak ten nezničí cudzí majetok len preto, lebo jemu to takto vyhovuje. Ako napríklad zničenie novej brány v tomto týždni na Cintoríne sv. Rozálie. V snahe vyjsť ľuďom v ústrety investujete niekoľko tisíc eur do vytvorenia nového vstupu, no niekto Vám to zničí za pár minút! Prečo? Lebo našiel zatvorené! To, prečo je zatvorená brána, už ho nezaujíma. Takto slepý egoista nevidí, že práce ešte nie sú dokončené a že z dôvodu bezpečnosti zatiaľ brána musí ostať zatvorená. Takýto sebec má problém urobiť 50 krokov naviac, aby prešiel inou bránou – funkčnou. Kde je v srdci takého človeka láska k blížnemu a úcta k jeho majetku, či prostriedkom, ktoré investoval pre vec, ktorá by mala slúžiť všetkým?
Najväčším prikázaním je láska! Milovať Boha a milovať blížneho je naše celoživotné úsilie. Ak stratíme lásku, stratíme úctu jeden k druhému, a nie len to, postupne sa vzájomne zničíme, lebo egoistická sebaláska nedokáže myslieť na potreby iných.
V tejto ťažkej dobe krízy pandémie buď dokážeme milovať, a tak sa zachránime, alebo budeme myslieť len na seba. No v tom druhom prípade, ani nechcem pomyslieť na to, ako by to všetko skončilo!
otec Marek