Minulý týždeň sa niesol v prípravách na slávnosť sv. Rozálie, v podobe slávenia sv. omší v kaplnke na Cintoríne sv. Rozálie. Oslavy vyvrcholili v piatok na sviatok sv. Rozálie a v nedeľu, kedy sme slávili odpustovú slávnosť. Počas týždňa, no najmä v piatok a v nedeľu, sa v areáli cintorína zišlo mnoho ľudí z mesta a z mnohých farností. Ľudí, ktorí už svojich drahých nemajú medzi sebou a prišli tak prosiť Boha i sv. Rozáliu o mocný príhovor, aby ich najbližší zomrelí mohli prebývať v nebeskom kráľovstve, v dome svojho Otca.
Oba dni vyzneli veľmi slávnostne, všetko bolo vopred pripravené, usporiadané, naplánované a vďaka patrí všetkým, ktorí svojou ochotou a službou priložili ruku k dielu. Ku krajšiemu prežívaniu slávnosti prispel aj hudobný doprovod v podaní Zboru sv. Cecílie. Počas slávnostného sprievodu s Najsvätejšou Oltárnou Sviatosťou-požehnaním ľudu i mestu nás hudobne doprevádzala dychová hudba. Pri slávnostnej svätej omši v deň jej sviatku boli požehnané kvety, ktoré si veriaci priniesli a následne mohli zaniesť na hroby svojich blízkych či do svojich domovov, ako symbol krásy, nevinnosti a čistoty našej patrónky.
Veľmi silné a úprimné slová sme mali možnosť počuť v homíliách o. Mareka. V piatok nám priblížil život sv. Rozálie. Jej rodinné zázemie a nakoniec odhodlanie „opustiť“ tento svet a utiahnuť sa do samoty, do ticha, aby nerušene žila blízky, intímny a verím, že už svätý život tu na zemi spolu s Pánom. Zaznela aj otázka, či veríme, že naši zomrelí sú už takisto pri Bohu v nebi a môžu nám takisto vyprosovať mnohé milosti, ako to zaiste robí Rozália. Modlime sa vo viere k našim drahým, prosme o ich príhovory, a tak na nich nikdy nezabudneme. V nedeľu nás o. Marek povzbudil k tomu, aby sme si boli blízki a vzájomne sa doprevádzali na našej pozemskej ceste a zároveň na ceste k svätosti. Aby sme sa o seba zaujímali, pomáhali si v ťažkostiach a zároveň sa radovali z vydarených vecí a ďakovali Bohu za Jeho starostlivosť o nás. Aby sme naše „pustovne“ nevyužívali na to, že sa utiahneme do seba, sami do svojich starostí, úzkostí, strachov, smútku a možno prežívania samoty, ale práve naopak, aby sme vychádzali zo seba a podali pomocnú ruku každému, u koho pozorujeme, že je v tom celom trápení sám. Nech nám svätá Rozália vyprosí otvorené srdcia i oči pre druhých, aby sme si boli vzájomne oporou a povzbudením, nech sa naša farnosť stane duchovnou rodinou, na oslavu nášho Boha.
Agapé a s tým spojené sladké i slané dobroty, napečené od našich šikovných a ochotných farníčok, boli na konci krásnou čerešničkou na torte. Myslím, že v nebi z nás mali veľkú radosť všetci svätí a najmä Rozália, kvôli ktorej sa toto všetko udialo.
Skrz to všetko ma preniká bázeň a vďaka voči Bohu, aký je k nám dobrý! Akú veľkú milosť nám daroval v podobe relikvií sv. Rozálie, ktoré nám z Talianska priniesla sestra Akvináta. Veľká vďaka patrí o. Marekovi za jeho odhodlanie, úctu a lásku k sv. Rozálii, ktoré ho poháňali a nakoniec doviedli až k tomu, že nám sv. Rozália môže byť tak blízko.
Modlím sa, nech nám Boh daruje dar viery, aby sme s vierou pristupovali k sv. Rozálii a prosili ju o mocný príhovor za nás i našich blízkych. Nech nás preniká poznanie, že táto svätá žena pozerá na Boha z tváre do tváre a môže nám vyprosovať mnoho darov a milostí. Nech nás učí vyhľadávať v tomto rušnom svete a neistom čase, „pustovne“, kde v tichu a samote s Ním spoznáme Božie srdce, Jeho dobrotu, Jeho lásku a Jeho starostlivosť o nás.
Zuzana
/Fotky zo slávnosti si môžete pozrieť v sekcii Galéria/