Dnešnú nedeľu začíname sláviť tajomstvá Pánovej smrti, umučenia a zmŕtvychvstania. Kto z nás by si bol pred rokom pomyslel, že práve v tie najväčšie sviatky kresťanov budeme musieť ostať doma. Ešte pred pár týždňami sme si nevedeli predstaviť, že by sa náš spoločenský život mohol vo veľkej miere zastaviť. Dnes sa však v takejto situácii nachádzame a potrebujeme i v tomto čase hľadať spôsoby ako neostávať sami. Aj napriek odlúčenosti, či nemožnosti byť spolu, nesmieme prepadnúť pocitu, že sme opustení. A to myslím zvlášť na tých, ktorí nikoho nemajú, alebo sa z dôvodu prevencie k svojim drahým nepribližujú. Aby nás samota, odlúčenosť, či pocit bezmocnosti nepremohli, potrebujeme robiť presne to, čo robil Ježiš vo chvíli, keď sa cítil opustený dokonca aj od samého Boha.
„Bože môj, prečo si ma opustil!“ (žalm 22). Tieto slová nám dnes zaznievajú v tichu Kalvárie. Ježiš opakuje slová žalmistu a modlí sa k svojmu Otcovi. Jeho modlitba je výkrikom bolestného srdca mučeného samotou. Na jednej strane bolesť tela, ktoré sa už ani nepodobá na ľudské, po tom, čo bolo bičované, korunované tŕním, ukrižované. Na strane druhej, neustále prehlbujúce sa utrpenie duše, ktorá skusuje v tej najťažšej chvíli najväčšiu opustenosť.
Ach, ako ťažko je človeku, ktorý trpí sám! Ako ťažko je zomierať sám! Niekedy sa stane, že predsa len dostaneme nejakú útechu. Ako napríklad jedna staršia žena, matka a babka žijúca na severe Talianska, ktorá sa minulý týždeň vo chvíli svojho umierania lúčila so svojou rodinou cez telefón. Ešte naposledy mohla pozdraviť svojich najdrahších a cítiť ich blíkosť. Zdravotná sestra, ktorá zverejnila na sociálnych sieťach tento príbeh, sa nezdržala sĺz.
V tých najťažších chvíľach nechceme ostať sami. V tých najťažších chvíľach nemôžeme ostať sami! V tých najťažších chvíľach neostávame sami! Boh je s nami!
Možno aj Ty prežívaš ťažko tieto dni a všetko to, čo sa deje vo svete, či v tvojom okolí. Možno práve Ty pociťuješ opustenosť a smútok vo svojom srdci. Možno aj Ty si myslíš, že Boh ťa opustil a chceš vykríknuť: „Bože, prečo si ma opustil…!“ Ak máš tú potrebu kričať k Bohu, tak krič! Povedz mu o všetkom, čo prežívaš. Vylej si pred ním svoje srdce! Hovor o svojich bolestiach, neistote, chorobách. Maj odvahu pomenovať pred Bohom svoje strachy z ochorenia na koronavírus a možnej smrti! Buď pred Bohom úprimný a zlož na neho svoju starosť s dôverou žalmu, ktorý sa modlil Ježiš na kríži: „Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.“ (žalm 22)
Nech nám Boh, ktorý pozná, čo je to bolesť, dá silu kráčať statočne na našej krížovej ceste. Nech nám pomôže niesť kríž a nech nás prevedie zo strachu a utrpenia Veľkého piatku do radosti Veľkonočného rána.
Otec Marek