Sviatok Svätej rodiny sa v našej farnosti niesol v trochu výnimočnej atmosfére, v mestách dnes možno málo vídanej . V toto nedeľné popoludnie sa ulicami a uličkami niektorých častí mesta ozýval nefalšovaný hlasný smiech a známy zvuk roľničiek. (Ne)náhodní okoloidúci mohli stretnúť skupinku svižne kráčajúcich mladých ľudí v družnom, veselom rozhovore. Boli to naši mladí koledníci s pánom farárom, ktorí navštevovali rodiny nášho farského spoločenstva so vzácnym posolstvom -priniesť Živého Krista a zvestovať tú milú správu o narodení Jezuliatka. Otec Marek prinášal do rodín modlitbu požehnania a prosbu o Božiu ochranu do nového roka. Koledníci, spievajúc krásne koledy, prichádzali do príbytkov a k ich spevu sa hneď pridali aj samotní hostitelia. Spolu navštívili 14 rodín, kde zažili milé a srdečné prijatie a zhodli sa na tom, že hoci oni boli tí, ktorí šli druhých potešiť a obdarovať, sami boli touto službou obdarovaní a veľmi povzbudení.
Touto cestou sa za všetky navštívené rodiny chceme poďakovať Ivonke, Katke, Paulínke, Matúšovi, Jarkovi, Šimonovi a Viktorovi za ich službu koledovania a osobitne za ich nadšenie a radosť, s ktorými do rodín prichádzali. Veľká vďaka patrí o. Marekovi za túto krásnu myšlienku, ktorú do našej farnosti priniesol a dal jej taký osobitý charakter, ktorý vo farníkoch zanechal silné a pamätné zážitky, aké mnohí dovtedy nemali možnosť zažiť.
So svojimi dojmami z tejto akcie sa s nami podelil o. Marek, Danka a Paulínka:
V Nedeľu Sv. rodiny sme spolu s miništrantmi a mladými farnosti navštívili niektoré rodiny z farnosti, aby sme im priniesli požehnanie novonarodeného Mesiáša. Na tvárach mnohých bolo vidieť dojatie, pretože nečakali, že ako duchovný otec prídem s tak veľkým sprievodom. Zvonili zvončeky, cestou do domácnosti sa spievali koledy a doma po požehnaní kňazom sme spolu s rodinkami prehodili pár slov. Stretli sme nádherných a citlivých ľudí a sme radi, že dvere svojich rodín otvorili Božiemu požehnaniu, ktoré sme im chceli priniesť. Paradoxne sme cez túto službu aj my dostali veľa požehnania a obohatenia. Boh je už raz taký: keď dávate, tak Vám dá! o. Marek
Posväcovanie domov vnímam ako veľmi milý zvyk, a preto sa teším, že som tohoto roku mohla byť jeho aktívnou súčasťou, a to vďaka obnoveniu milého zvyku, ktorým je koledovanie. Myslím, že veľa z nás nikdy nemalo možnosť niečo také zažiť. Samotnému sväteniu domov to ale pridáva na slávnostnom a výnimočnom dojme, ktorý v ľuďoch zanecháva už aj tak dôležitý akt a naviac je to skvelá príležitosť zapojiť sa do služby farnosti aj trochu inak. Mohli by ste si povedať, že keď máte pred sebou návštevu 15 rodín, čakajúcich na posvätenie ich príbytkov, tak že na posledný dom už nezvýši ani hlas ani energia na úsmev či rozhovor. Moja skúsenosť však bola presne opačná. Úsmevy domácich, ich pohostinnosť a prejavy vďačnosti a radosti z našej návštevy spôsobili prehĺbenie už aj tak veľkej radosti, čo znamenalo širší úsmev na tvári s návštevou každého ďalšieho domu. Toto vyvrcholilo poslednou návštevou nášho pána kostolníka s rodinou, ktorého sme sa tak trochu rozhodli prepadnúť. To však ani zďaleka nezabránilo tomu, aby nás vítal vo výbornej nálade a s nadšením, že nás vidí. Bolo to krásnym dôkazom toho, že pripravenosť prijať hostí, resp. „náhodných okoloidúcich“ neznamená len poprataný byt a napečené koláčiky. Na celom tom krásnom zážitku sa v nemalej miere podieľala perfektná spoločnosť vedúceho tímu o. Mareka, miništrantov a skvelých priateľov:) Paula
...z ďaleka my ideme, novinu Vám nesieme, že sa narodilo dieťa v meste Betleheme… Znelo veselo v schodišti až na 3.poschodie obytného domu, keď sme otvorili bránu koledníkom a nášmu p. farárovi Marekovi Ondrejovi, ktorí prišli posvätiť príbytok. Krásne prekvapenie, že s ním prišlo 8 mladých veselých ľudí, ktorí svojím spevom a koledou roztancovali aj naše srdiečka. Je to krásne, že prišli s radosťou, ktorú po privítaní bolo možné akoby hmatateľne cítiť v izbách nášho obydlia. Je to tá istá radosť a „ Dobrá novina“, ktorá sa roznáša od narodenia Ježiša Krista, anjelmi, pastiermi, kráľmi, ľuďmi,… aj nami teraz žijúcimi ľuďmi, aby sa niesla celým naším životom. Táto radostná zvesť, ktorá sa nám dáva pozdravom z neba „POKOJ ĽUĎOM DOBREJ VÔLE“, je odkazom a návodom ako žiť v pokoji na zemi, t.j.- prijatím radosti, ktorú dostávame, otvorením dverí srdca i príbytku pre druhých, aby tam mali stále miesto, klaňali sa Bohu a ďakovali za dar, že sme tu jeden pre druhého a potom kráčajúc životom krášlili pokojom svoje okolie. Tak bude radosť žiť na tomto svete. Vďaka všetkým, ktorí nás obdarovali svojou radosťou a návštevou, je to krásna rozrastajúca sa rodina, do ktorej môžeme patriť. rodina Bačová
