Dnešnú nedeľu si Cirkev pripomína Pána Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce, chráni ich a ktorý položí svoj život za ne.
Zároveň si ako dobrých pastierov dnes pripomíname aj našich duchovných otcov, zvlášť aj v našej farnosti, ktorým toto krásne pripodobenie podľa vzoru Krista patrí.
Prijmite teda, drahý o. Marek, o. Rado a o. Roman, naše úprimné ĎAKUJEME za to, že kráčate za Kristom. V prvom rade tiež ako jeho ovečky, ale zároveň sa denne rozhodujete a snažíte byť ako On tými dobrými pastiermi, ktorí sa starajú o nás, ktorí sme Vám v tomto čase a na tomto mieste zverení.
Dovoľte na záver jeden príbeh ako malé povzbudenie a poďakovanie pre Vás, ale zároveň aj pre nás veriacich na ceste za Dobrým pastierom. Ďakujeme, že vo Vás máme takéhoto pastiera…
JEDNA VERSUS DEVÄŤDESIATDEVÄŤ
Poviem vám príbeh o pastierovi, ktorý mal sto oviec. Každý deň sa o ne svedomito staral. Na ničom inom mu tak nezáležalo ako na svojich ovciach. No aj tak sa deväťdesiatdeväť z nich stratilo. Zostala len jedna jediná, ktorá verne nasledovala svojho pastiera.
Pastier bol smutný. Pretože mal svoje ovce rád, chodil a hľadal stratené ovečky. A keď našiel zatúlanú ovečku, s láskou ju vyložil na svoje plecia a priniesol ju k tej jedinej vernej. Ale vždy, keď sa pastier vzdialil, aby hľadal ďalšiu zatúlanú ovečku, tá, ktorú len pred chvíľou našiel, znovu utiekla. Pastier bol unavený z nekonečného hľadania stratených ovečiek. No vždy, keď pozrel na tú poslednú vernú ovečku, jeho srdce pookrialo, lebo vedel, že aj keby zostala len tá jedna jediná, mala jeho obeta zmysel.
Pre poslednú ovečku to bolo veľmi ťažké. Iba ona jediná ešte stále kráčala za pastierom. Cítila sa veľmi osamotená. Všetky ovečky okolo robili, čo sa im zachcelo. Vtedy sa začala pýtať. Aký to má zmysel? Načo ešte nasledovať pastiera, prečo mu byť vernou? A mala vo svojej duši zmätok. Nebolo by lepšie vzdať sa a nasledovať ostatné ovečky? Veď vyzerali tak šťastné…
Vtedy pocítila pohľad pastiera. Jeho oči akoby hovorili: Neboj sa, ja ťa mám rád, mne na tebe naozaj záleží, ja chcem len to, aby si bola šťastná. A vtedy pochopila, že jej život bez pastiera by stratil zmysel. Jej hlad by nikto neutíšil, jej smäd by nikto neuhasil, jej túžby by nikto nenaplnil. Cieľ by jej nikto neukázal…
Viem, že Ježišovo podobenstvo o Dobrom pastierovi hovorí o jednej stratenej ovečke a deväťdesiatich deviatich verných. V poslednej dobe je to ale veľakrát naopak. On, Dobrý pastier, stále kráča pred svojimi ovečkami. Miluje. Chráni. Obetuje sa.
Hlas sveta je silnejší. Slabí sa strácajú a strhávajú za sebou aj silných. Tí, čo ostali, sú osamotení. Majú však nádej. A vieru. Majú Dobrého pastiera, ktorý kráča pred nimi. A preto sa nevzdajú jeho cesty ani za nič na svete. Ak sa niekedy cítiš ako posledná ovečka, nezúfaj. Nestrať Ježiša z dohľadu ani jediný deň. Iba tak nebudeš sám. Aj ja som len ovečka… Ale chcem kráčať za Ním. Ak sa pridáš, už nebudem sám. Budeme dvaja, traja, viacerí… Bude nás veľa. A znovu bude platiť podobenstvo o jednej stratenej a deväťdesiatich deviatich verných. (páter Matúš)