Keď si budeme rekapitulovať tento rok, iste sa zamyslíme aj nad tým, aké boli pre nás tohtoročné Vianoce. Ako sme prežili celé adventné obdobie a následne aj jeho očakávané vyvrcholenie- narodenie Božieho Syna. Je dosť možné, že ako prvé nás napadnú skôr tie negatívne prívlastky ako napätie, neistota, strach, úzkosť, hnev či beznádej. Je to prirodzené,nakoľko sme ľuďmi, ktorí nie sú odolní voči žiadnym pocitom a niekedy nás premôžu aj tie nie celkom pozitívne. No ak by sme zostali len pri nich a nehľadali útechu v Tom, ktorý to celé má vo svojich rukách, a ktorý nám práve v tieto dni posiela svojho jediného Syna ako odpoveď na našu bolesť a bezmocnosť, boli by sme len soľou, ktorá stratila chuť, ako vraví Písmo. Ak by sme my, kresťania, podľahli beznádeji a nehľadali pomoc tam, kde ju možno nájsť, neboli by sme rybármi ľudí, svetlom sveta, soľou zeme.
Možno je dnes stále ťažšie nájsť ten správny prameň nádeje, života, povzbudenia, ktorý nestojí na piesku, ale na pevnej skale. Teda, aspoň pre ľudí, čo neveria v Boha- ktorý je všemohúci a milujúci Otec. Človek, ktorý sa hlási ku kresťanstvu, by s tým problém mať nemal. No to neznamená, že sa niekedy nemôže ocitnúť v slepej uličke, zablúdiť, nechať sa „ubiť“ okolnosťami a ťažkosťami nad svoje sily. Odpovede na to, čo robiť aj vo chvíľach ťažkých skúšok a v situáciách, kedy nevidno východisko, nám ponúkli naši duchovní otcovia vo svojich homíliách počas uplynulých sviatočných dní. Pozývali nás k síce na prvý pohľad jednoduchým krokom viery, no niekedy nie tak ľahkým a zvládnuteľným. Určite však dôležitým a potrebným. Každý z nás si tu nájde niečo, čo ho môže sprevádzať nielen v tieto dni, ale i celý nasledujúci rok.
V príhovore počas vianočnej svätej omše sme mohli počuť odporúčanie vrátiť sa k obyčajnej, úprimnej a štedrej detskej radosti. Boli sme povzbudení, aby sme sa nechali inšpirovať deťmi, ktoré prichádzajú za Ježišom vo svojej nefalšovanej detskej radosti. Tak by sme aj my mali prichádzať za Božím dieťaťom a hľadať u neho riešenia na všetky naše situácie a problémy, lebo práve Ono, to Božie dieťa, nám jediné dokáže pomôcť všetko prekonať a zvládnuť.
Nasledujúci deň, na sviatok Božieho narodenia, sme boli povzbudení posolstvom, ktoré prináša príbeh narodenia malého Ježiška. Začína sa už pred jeho narodením, kedy Mária, jeho matka, dovolí vstúpiť tomuto dieťaťu do jej života. Ježišova smrť na kríži a následne víťazstvo nad smrťou dáva nádej, že Ježiš prišiel poraziť aj posledného nepriateľa- smrť. Tento „jeden príbeh tak spustil lavínu viery ľudí v moc dobra a lásky… A dnes sa potrebujeme presvedčiť, že láska má silu.“ Pri Ježišovi máme skutočnú silu, pokoj, lásku a liek na všetko.
Na Druhý sviatok vianočný sme si vypočuli, čomu sa môžeme naučiť od prvého mučeníka sv. Štefana. Je to jednak odhodlanie a dennodenné spájanie sa s Bohom- potreba zamilovať si Krista a s ním sa postaviť každej skúške. Taktiež je to odkaz o tom, že láska neprichádza len od Boha k nám, ale aj my sme povolaní milovať jeden druhého. Teda je to posolstvo o odpúšťajúcej a dávajúcej sa láske, aby sa táto láska v našom srdci pretavila aj do skutkov, aby sme boli nositeľmi Božej lásky voči blízkym.
A napokon, v Nedeľu svätej rodiny, sa témou homílie stala podstata kresťanskej manželskej lásky. Duchovný otec poukázal na to, čo potrebuje každá rodina, aby obstála nielen v dobrom,ale najmä v tom ťažkom, v skúškach života. Tým základom, na ktorom má rodina budovať, je vzťah s Bohom. Ak Boha rodina pozýva a pustí do každej situácie, tak Boh je tam a bojuje za ňu, posilňuje ju, aby držala a ustála všetky ťažkosti. Rodina postavená na Bohu, na vzájomnej úcte, je miestom požehnania pre manželov, pre deti i ďalšie generácie. Pre povzbudenie rodinám bol spomenutý citát z Listu sv. Pavla Kolosanom: „Oblečte si dennodenne hlboké milosrdenstvo, lásku, pokoru, miernosť, trpezlivosť a znášajte sa navzájom a odpúšťajte si.“
S akým posolstvom po týchto sviatkoch, ale i po všetkých udalostiach tohto roka, by ste chceli vstúpiť do toho nového Vy? Myslím, že ak sa budeme pýtať v tichu Nebeského Otca, čo si z toho všetkého mám odniesť ja sám/a, odpoveď sa dostaví. Nikto z nás nedokáže zmeniť svet okolo, ale je v našej moci meniť k lepšiemu seba samého. Stojí za to, skúsiť to… 🙂