Pred pár dňami som sa rozhodla, že (minimálne) do konca tohto roka si vyhradím 10 minút počas dňa a úplne sa zastavím, stíšim a budem sa pýtať Pána na Jeho vôľu v istých oblastiach môjho života. Inak tomu nebolo ani dnes, zapálila som sviečky na adventnom venci, sadla si do kresla, vzala do rúk zápisník a stíšila sa. Po tejto chvíli mi napadlo pozrieť si omšu na Rozálke, resp. vypočuť si iba kázeň na povzbudenie. Dnes slúžil svätú omšu otec Rado, keďže v tomto istom čase už prebiehalo v našom farskom kostole spovedanie, kde isto slúžili otec Marek a otec Blažej, za čo im patrí veľká vďaka.
Dúfam, že sa otec Rado nenahnevá, ak sa s jeho myšlienkami podelím týmto spôsobom na povzbudenie pre nás všetkých a budem ho môcť citovať, resp. parafrázovať. V dnešnom evanjeliu sme čítali o tom, ako sa anjel Gabriel zjavil Panne Márii a ona povedala Bohu svoje áno, čím sa začal príbeh celej našej spásy. „Mária je našou matkou, kráľovnou ľudstva, spolupútničkou a zároveň matkou adventu“, hovorí otec Rado..práve preto, lebo na svojom životnom príbehu a najmä na svojom finálnom fiat ukazuje, aké je dôležité neodopierať a nevzpierať sa Božej vôli, byť otvorený pre Pána a pripravovať sa na budúcnosť nie až vtedy keď príde, vtedy keď je človek postavený pred finálnu voľbu a musí niečo povedať, resp. sa v danej chvíli rozhodnúť.
Mária je postavená pred anjela Gabriela, kedy musí dať rýchlu odpoveď. No ona je natoľko vnútorne pripravená na okamžik stretnutia s Bohom, že v danej chvíli neváha a dáva Bohu svoje fiat, teda svoje áno. Hovorí, nech sa stane Božia vôľa. A teda – aj my sa potrebujeme pripravovať na mnohé rozhodnutia, ktoré nás čakajú. Rozhodnutia, ktoré budeme musieť vykonať. Otec Rado ďalej spomína Exupéryho, ktorý napísal/povedal, že človek sa na dôležité rozhodnutia nepripravuje až keď prídu v daný okamžik, ale že sa na ne potrebuje pripravovať každý deň. „Každý deň človek potrebuje žiť s Bohom, každý deň potrebuje s Bohom rozprávať, každý deň sa potrebuje postaviť pred Jeho tvár, každý deň sa potrebuje stíšiť pred svojim Stvoriteľom. Lebo prídu okamžiky v živote, kedy potrebujeme dať odpoveď okamžite. Kedy nie je čas na rozmýšľanie, kedy nie je ešte čas na stíšenie, čas na porozmýšľanie, či áno alebo nie. Ale potrebujeme sa na tieto okamžiky v živote, na dôležité rozhodnutia, pripravovať už tu a teraz“, hovorí otec Rado.
Podľa vzoru Panny Márie – ak sme vnútorne pripravení, môžeme dať dnes Bohu svoje áno. Uznať, že Ho potrebujeme, že Mu dôverujeme, že má naše životy v rukách. Otec Rado sa nás na záver pýta: „Si pripravený duchovne vstúpiť do slávenia vianočných sviatkov? Si pripravený stretnúť sa s Ježišom? V akom stave sa nachádza tvoje vnútro, tvoje srdce? V akom stave sa nachádzaš ty ako osoba? Si pripravený iba navonok, alebo aj vo svojom vnútri?“ …ak naša odpoveď Bohu stále nie je jasná a váhame, otec Rado nás pozýva k príležitosti využiť ešte tieto posledné dni na vyznanie svojich hriechov a prijať odpustenie a milosrdenstvo od Pána, v podobe sviatosti zmierenia. Aby sme vianočné sviatky neprežili iba navonok, ale aby sme ich prežili ako vnútornú radosť z toho, že sa v našich domovoch a v našich srdciach môže znovu a znovu narodiť Ježiš Kristus.
Ešte raz vďaka za našich duchovných otcov, za ich službu, za ich povzbudenia, modlitby a vysluhovanie sviatostí. A nepochybne aj za živý príklad toho, ako sa v istom okamihu museli aj oni rozhodnúť a vedeli by nám isto svedčiť o tom, že Pán si ich na to už vopred pripravoval až nakoniec výsledok ich odpovede vidíme my všetci 🙂
Zuzana