„Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas“ je žalm, ktorý spievame na každom pohrebe. Smrť je považovaná za temnotu a zároveň veľkú priepasť, z ktorej sa ozýva hlas úbohých duší volajúcich k Bohu o zmilovanie. V atmosfére dnešných dní však tento žalm piatej pôstnej nedele, ponúka oveľa väčšie posolstvo. Ide o volanie z hlbín ľudskej bezmocnosti, kedy svet nedokáže zabrániť umieraniu ľudí zoslabnutých chorobou a infikovaných vírusom Covid-19. Ide o volanie ľudí, ktorým zákerná choroba vzala tých najdrahších a nemali možnosť sa s nimi ani rozlúčiť, či byť s nimi v čase umierania. Ide o volanie chorých, ktorí v bolestiach a horúčkach na svojich lôžkach prežívajú tieto dni. Ide o volanie starých a opustených, ktorí žijú v strachu a samote. Ide o volanie tých, ktorí pre ekonomickú krízu prichádzajú o príjem a prácu. Ide o volanie zdravotníkov, ktorí padajú z nôh, pretože sú vyčerpaní. Ide o volanie nás kňazov, ktorí denne prosíme Boha o zmilovanie a ochranu nám zvereného ľudu. Všetky tieto naše volania by mali smerovať k trpiacemu Ježišovi na kríži a kričať : „Zmiluj sa, Pane! Zmiluj sa!“ Čas, ktorý nám je daný, je časom, ktorý je potrebné správne využiť a bojovať zbraňami, ktoré máme k dispozícií. Dokážeme si vyrobiť ochranné rúška, vieme a chceme zachovať bezpečnostné opatrenia, sme ochotní dodržiavať od sebe niekoľko metrové odstupy, ba dokonca ostávame doma a vychádzame možno len v najnutnejšom prípade. A to všetko len preto, aby sme potazili neviditeľného nepriateľa – vírus. My, kresťania však nemôžeme zabudnúť na to, že našou najväčšou zbraňou je modlitba a láska. Modliť sa môžeme všade, aj keď sme izolovaní od ostatného sveta. Milovať dokážeme vždy, a to aj napriek tomu, že si možno lásku prejaviť viditeľne nemôžeme. No to, že myslím na iných, to že zodpovedným prístupom chránim iných, to že pomôžem tým, ktorí sú v ťažkosti, tak to je láska.
„Z hlbín volám k tebe Pane, pane počuj môj hlas!“ Chcime volať k nášmu Bohu a prosiť ho o pomoc. Prehodnoťme naše povrchné odriekanie modlitieb, naučme sa modliť vytrvalo a s vierou. „Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe“, pokračuje žalmista po tom, čo zavolá k Bohu z priepasti a temnoty. Zároveň sa však spolieha na Božiu pomoc a očakáva ho s vytrvalosťou.
Drahí moji priatelia, v dnešnú nedeľu Vás znova pozývam k úprimnej a úpenlivej modlitbe. Volajme k Pánovi, a to aj napriek tomu, že nevieme, kedy jeho mocná ruka zasiahne. Podporme snahu a opatrenia štátov, prácu lekárov, sestier a ošetrovateľov, či predavačov nie len potleskom z okien a volaním: „Ďakujeme!“ Môžeme urobiť viac: padnúť na kolená a s pohľadom upretým na kríž volať: „Pane, zachráň nás!
Otec Marek